Nedávna štúdia autorov Taquet et al.1 z Oxfordskej univerzity, ktorá bola publikovaná v časopise The Lancet Psychiatry, poukazuje na to, že ochorenie COVID-19 môže mať obojsmernú súvislosť s duševnými poruchami, najmä úzkosťou, nespavosťou a demenciou.
V štúdii sa hodnotili zdravotné záznamy 69 miliónov ľudí v USA, z ktorých viac ako 62 000 bolo diagnostikované ochorenie COVID-19 – je to najväčšia štúdia venujúca sa tejto téme s použitím dôkladne spárovaných kontrolných skupín a rozsiahlych údajov z reálnej praxe.1
Po zohľadnení známych rizikových faktorov pre COVID-19 (napr. základný fyzický stav, pohlavie, vek a etnická príslušnosť) štúdia poukázala na to, že u 18,1 % pacientov, ktorí prekonali COVID-19, sa v priebehu 14 – 90 dní od diagnostikovania ochorenia COVID-19 rozvinulo psychiatrické ochorenie, pričom u 5,8 % z nich išlo o vôbec prvú psychiatrickú diagnózu1
S cieľom zistiť, či nadmerné riziko bolo v skutočnosti spôsobené ochorením COVID-19, výskumníci porovnali údaje so šiestimi ďalšími ochoreniami: chrípka, iné infekcie dýchacích ciest, infekcia kože, cholelitiáza (žlčníkové kamene), urolitiáza (kamene v močových cestách) a zlomenina veľkej kosti.1 V týchto skupinách sa odhadovaný výskyt prvej diagnózy duševnej choroby pohyboval od 2,5 do 3,4 % v porovnaní s 5,8 % v skupine COVID-19.1 Zo zistení teda vyplýva, že u osôb, ktoré prekonali COVID-19, je riziko diagnostikovania prvého psychiatrického ochorenia dvojnásobne vyššie.1 Toto riziko bolo najväčšie pri úzkostných poruchách (všetky hlavné kategórie), nespavosti a demencii.1 Autori naznačujú, že nespavosť sa môže vyskytnúť v dôsledku porúch cirkadiánneho rytmu, ale príčina zvýšeného rizika demencie a úzkosti nie je známa.1
V štúdii sa navyše zistila súvislosť medzi psychiatrickou diagnózou a zvýšeným rizikom ochorenia COVID-19.1 Jednotlivci so zaznamenanou psychiatrickou diagnózou za posledné 3 roky mali o 65 % vyššiu pravdepodobnosť, že im bude diagnostikované ochorenie COVID-19 v porovnaní s tými, ktorí nemali psychiatrickú diagnózu, a to aj po kontrole ich bytových a ekonomických podmienok.1 Hoci presné mechanizmy, prostredníctvom ktorých psychiatrické ochorenie zvyšuje riziko ochorenia COVID-19, nie sú známe, autori naznačujú, že možné vysvetlenia môžu zahŕňať behaviorálne faktory (napr. menšie dodržiavanie bezpečnostných opatrení, ako je sociálny odstup), iné reziduálne faktory týkajúce sa životného štýlu (napr. fajčenie) alebo prozápalový stav, ktorý je prítomný pri určitých duševných chorobách alebo je vyvolaný psychotropnými liekmi.1
Aj keď sa zdá byť zrejmé, že diagnostikovanie nového vírusu, ktorý môže byť potenciálne život ohrozujúci, vyvoláva u pacientov stres a úzkosť, vysvetlenie, prečo u tých, ktorí toto ochorenie prekonali, je pravdepodobnejšie, že sa u nich vyvinú psychiatrické ochorenia, je zložitejšie.1 Bolo publikovaných viacero správ o pacientoch s ochorením COVID-19, u ktorých sa vyvinuli neurologické problémy vrátane zápalu a opuchu mozgového tkaniva2, cievnej mozgovej príhody3, krvácania2 a duševnej zmätenosti.4 Okrem toho sa v metaanalýze5 hodnotili psychiatrické a neuropsychiatrické účinky predchádzajúcich ochorení spôsobených koronavírusom, konkrétne závažného akútneho respiračného syndrómu (SARS) a blízkovýchodný respiračný syndróm (MERS) s cieľom lepšie porozumieť možným psychiatrickým následkom ochorenia COVID-19.5 U hospitalizovaných pacientov s akútnymi symptómami sa zaznamenali zmätenosť (delírium), úzkosť, depresívna nálada, zhoršená pamäť a nespavosť, zatiaľ čo v štádiu po chorobe sa zaznamenali nespavosť, úzkosť, podráždenosť, únava a zhoršená pamäť.5 Tieto zistenia naznačujú, že koronavírus môže mať súvislosť s psychickými poruchami, čo podporuje zistenia Oxfordskej štúdie.1
Hoci skúmanie vzťahu medzi ochorením COVID-19 a neurologickými/psychiatrickými poruchami je stále v plienkach a treba ho ešte dôkladnejšie preskúmať, zatiaľ sa zdá, že COVID-19 môže ovplyvniť centrálny nervový systém, čo ho priamo spája so vznikom psychických porúch.1
