Navštívte časť

Zdravotníci

Verejnosť

Zmena antipsychotickej liečby pri schizofrénii: Prečo, kedy a ako?

  • Typické a atypické antipsychotiká môžu u ľudí so schizofréniou vykazovať rôznu účinnosť aj spektrum nežiaducich účinkov. Preferovaná je obvykle monoterapia, ale využívajú sa aj kombinácie liekov. Zmena liečby z typických antipsychotík na atypické sa javí ako najúčinnejšia zmena liečby, navyše môžu tento prechod podporiť kombinované režimy.

V tejto časti

Antipsychotiká 

Antipsychotiká boli do praxe zavedené v 50. rokoch 20. storočia s cieľom znížiť počet alebo zmierniť priebeh psychotických epizód prejavujúcich sa ako zrakové alebo sluchové halucinácie a bludy.1 Antipsychotiká sa používajú predovšetkým na ovplyvnenie pozitívnych symptómov schizofrénie, ktorých dlhodobé užívanie však môže byť spojené s rezistenciou na liečbu alebo výskytom nežiaducich účinkov, ako sú mimovoľné pohybové poruchy, trasenie, ospalosť, zmeny hmotnosti a metabolické zmeny.2, 3


Druhy antipsychotík

Prvé typické antipsychotiká, ako sú haloperidol a chlórpromazín, majú v liečbe schizofrénie stále svoje miesto, a to najmä v prípadoch, keď sú novšie lieky neúčinné.4 Ich užívanie je však spojené so značným rizikom vzniku vedľajších účinkov, z ktorých niektoré sú pomerne závažné.5
Ide predovšetkým o extrapyramídové vedľajšie účinky (EPS), súbor príznakov zahŕňajúci parkinsonský syndróm, dystóniu a akatíziu.6 Vedľajšie účinky sa líšia v závislosti od konkrétneho lieku. Okrem EPS je častým vedľajším účinkom sucho v ústach, stuhnutosť svalov a dyskinéza.4

Ako reakcia na závažné vedľajšie účinky mnohých typických antipsychotík boli vyvinuté atypické antipsychotiká. Tie boli schválené na liečbu v 90. rokoch 20. storočia a stali sa liekmi voľby pri terapii psychotických epizód.5 Označujú sa ako „atypické“, pretože sa od „konvenčných“ antipsychotík alebo antipsychotík prvej generácie líšia klinickým profilom a nižším výskytom nežiaducich účinkov.7 Atypické antipsychotiká sú lepšie tolerované, ale aj tak sa pri ich užívaní niektoré nežiaduce účinky môžu objaviť, napr. akatízia, metabolické zmeny a záchvaty.5

S objavom klozapínu v roku 1959, prvého atypického antipsychotika schváleného na použitie,8
bolo zrejmé, že tento liek je u ľudí v klinicky účinných dávkach spojený s menšou pravdepodobnosťou vzniku extrapyramídových príznakov v porovnaní s niektorými inými typmi antipsychotík. Je široko dostupný celé desaťročia ako jediný liek schválený pri schizofrénii rezistentnej na liečbu.9


Stratégia zmeny liečby: Prečo?

K zmene liečby, podávanej dávke a stratégii zmeny je nutné pristupovať individuálne. V tomto procese je potrebné zohľadniť výsledky klinických hodnotení a skúsenosti z reálnej klinickej praxe, napr. z observačných štúdií. V prípade neúčinnej liečebnej schémy by prvá zmena mala zahŕňať postupné zvyšovanie dávky na hornej hranici odporúčanej dávky, ak je táto hranica tolerovateľná.3


Stratégia zmeny liečby: Kedy a ako?

Zmenu antipsychotickej liečby je odporúčané zvážiť v nasledujúcich prípadoch:12

Optimalizácia dávky antipsychotík alebo dlhodobé užívanie lieku nevedie ku klinickému prínosu

Pacient akútne relabuje navzdory dobrej adherencii k liečbe

Zlá tolerancia antipsychotika, napr.:

Dávku antipsychotika nie je možné znížiť z dôvodu vážneho rizika klinického zhoršenia

Nežiaduci účinok obmedzujúci liečbu pravdepodobne nezmizne pri nižších dávkach

Na žiadosť pacienta alebo opatrovateľa

Potreba minimalizovať náklady na lieky alebo zjednodušiť dávkovanie

Nízka adherencia k liečbe

K zmene antipsychotika za iné možno pristúpiť po dvoch týždňoch od začatia liečby pôvodným antipsychotikom,13 presné načasovanie je však stále predmetom diskusií. Údaje zo štúdií, ktoré sledovali zmenu liečby u pacientov so schizofréniou so zlou odpoveďou na liečbu antipsychotikom v monoterapii, preukázali porovnateľnú účinnosť na pozitívne a negatívne symptómy, z dôvodu rizika relapsu sa však neodporúča obdobie bez liečby medzi vysadením prvého antipsychotika a nasadením druhého.15 V tabuľke 1 sú uvedené rôzne metódy zmeny liečby.15


Stratégia zmeny antipsychotickej liečby

StratégiaOpisRizikáPostup
Priama zmenaPodávanie prvého antipsychotika je ukončené a nasledujúci deň sa začne podávanie druhého antipsychotika. Najjednoduchšia stratégia.Riziko vzniku symptómov z vysadenia prvého antipsychotika. Významné riziko vzniku liekových interakcií.Vyžaduje dohľad odborníka. Nutné zvážiť individuálne vlastnosti lieku.  Neodporúča sa v prípadoch, keď sa vysadzuje klozapín.
Skrížená titráciaPrvé antipsychotikum sa postupne vysadzuje a súčasne sa začína postupne podávať druhé antipsychotikum až do dosiahnutia jeho terapeutickej dávky. Najčastejšie používaná stratégia v klinickej praxi. Minimalizuje riziko vzniku relapsu a vzniku vedľajších účinkov počas prechodnej fázy liečby oboma liekmi.Možnosť vzniku liekových interakcií vzhľadom na rozdielne farmakokinetické vlastnosti.Vyžaduje dohľad odborníka.
Pokračovanie pomalej titrácie a následné vysadeniePrvé antipsychotikum sa podáva v bežnej dávke, pri druhom je postupne dávka navyšovaná takmer až do dosiahnutia terapeutickej dávky. Nasleduje postupné znižovanie dávky prvého antipsychotika až do ukončenia terapie a navýšenie dávky druhého lieku na úroveň terapeutickej dávky. Najkonzervatívnejší postup.Výskyt vedľajších účinkov počas prechodnej fázy liečby oboma antipsychotikami je významný. K plánovanému vysadeniu prvého antipsychotika nesmie nikdy dôjsť pred dosiahnutím terapeutickej hladiny druhého antipsychotika.Limitujúce u pacientov s vysokým rizikom relapsu.

Literatúra: Upraveno podle Keks, Schwartz and Hope. Aust Prescr. 42(5), 152–157 (2019)15

Výsledky štúdií preukázali, že po zmene antipsychotík nie sú významné rozdiely v klinických parametroch, ako je trasenie, dyskinéza, závraty, extrapyramídové symptómy a nežiaduce účinky sprevádzajúce liečbu, pri použití stratégie zmeny liečby s obdobím „čakania“ (t. j. začatie liečby novým antipsychotikom pri súčasne pokračujúcej liečbe prvým liekom, kým je tento liek postupne vysadený) a stratégie zmeny liečby „bez čakania“ (začatie vysadzovania prvého antipsychotika pri súčasnom začatí liečby novým liekom), čo dokazuje, že obe stratégie možno použiť v klinickej praxi.16, 17 Okrem toho existujú dôkazy, že väčšina jedincov so schizofréniou alebo schizoafektívnou poruchou, ktorí sú v súčasnosti na kombinácii antipsychotík, by mohla byť bezpečne prevedená na monoterapiu bez rizika klinického zhoršenia. Napriek tomu je pre časť chorých kombinácia antipsychotík stále prínosná.18

Ako bolo uvedené vyššie, pri zmene antipsychotík je prechodná kombinácia nevyhnutná. Keď sa duševný stav po dokončení zmeny antipsychotickej liečby v porovnaní s prechodným obdobím zhorší, je jedinou možnosťou návrat ku kombinovanej liečbe.19

Literatúra

  1. Ortiz‐Orendain et al. Cochrane Database Syst Rev. 2017; 2017(6): CD009005.
  2. Finkel et al. Pharmacology 2009; p.151-153
  3. Hatta et al. Ther Adv Psychopharmacol. 2018; 8(6): 173–183.
  4. Stevens et al. Psychiatry (Second Edition) 2011; p.24-25
  5. Mackin et al. BMJ 2011; 342
  6. https://www.mentalhelp.net/medications/typical-antipsychotics/
  7. Willner et al. StatPearls Publishing 2019; NBK448156
  8. Stroup et al. Am J of Psych 2016;173(2):166‐73
  9. https://www.uptodate.com/contents/pharmacotherapy-for-schizofrenie-acute-and-maintenance-phase-treatment
  10. Leucht et al. Lancet 2013; 382:951–962
  11. Taylor et al. Journal of Psychopharm 2000;14(4):409‐18
  12. https://www.psychiatrictimes.com/cme/switching-antipsychotics-why-when-and-how [Accessed on 22nd November 2019]
  13. Samara et al. J Psychiatry. 2015; 172(7):617-29
  14. Zink et al. J Psychopharmacol 2008; 23(3):305-314
  15. Keks, Schwartz and Hope. Aust Prescr. 2019 Oct; 42(5):152–157
  16. Sajatovic et al. Ther Adv Psychopharmacol 2016; 6:355–368
  17. Takeuchi et al. Schizophr Res 2017; 189: 4–8
  18. Borlido et al. J Clin Psychiatry 2016; 77:e14–e20
  19. https://www.nice.org.uk/guidance/cg178/chapter/1-Recommendations [Accessed on 22nd November 2019]
Login to Unlock

SCHÉMA PRECHODU NA LIEK REAGILASCHÉMA PRECHODU NA KARIPRAZÍN

Konečným cieľom liečby schizofrénie je zotavenie, ktoré predstavuje remisiu symptómov, príslušnú starostlKonečným cieľom liečby schizofrénie je zotavenie, ktoré predstavuje remisiu symptómov, príslušnú starostlivosť o seba samého, lepšie spoločenské aj pracovné/štu

viac…
Login to Unlock

ÚVODNÁ DÁVKA LIEKU REAGILAÚVODNÁ DÁVKA NÁŠHO LIEKU

Liek REAGILA je indikovaný na liečbu schizofrénie u dospelých pacientov. Indikácia zahŕňa všetky typy symZistite viac o úvodných dávkach od prvej epizódy do relapsu

viac…

Prihláste sa k odberu noviniek, aby vám neušli nové články zo sveta schizofrénie.

Prihlásiť sa k odberu

Showing 0 result(s).
Please log in to see 0 more result(s).