Stanovenie diagnózy schizofrénie
Stanovenie diagnózy schizofrénie je veľmi zložitý proces vyžadujúci klinické skúsenosti na komplexné zhodnotenie stavu pacienta. Klinické príznaky bývajú často nešpecifické a môžu sa prelínať s inými poruchami/ochoreniami. Vzhľadom na to, že neexistuje žiadny krvný test ani zobrazovacie vyšetrenie mozgu, ktoré by jednoznačne potvrdili diagnózu schizofrénie, je nutné venovať veľkú pozornosť prítomnosti a trvaniu príznakov, ktoré schizofréniu definujú, rovnako ako vylúčeniu iných možných telesných alebo psychických ochorení/porúch. Pri stanovení diagnózy schizofrénie sa využíva viacero diagnostických kritérií, tzv guidelinov (štandardizovaných postupov).
Vo svete sú najčastejšie využívané a všeobecne akceptované dva typy. Prvý tzv. DSM-5 (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch – 5. revízia) sa používa primárne v Spojených štátoch amerických a tiež v klinických štúdiách po celom svete. Druhý tzv. ICD-10/MKCH-10 (Medzinárodná klasifikácia chorôb – 10. revízia) sa používa primárne v Európe. V súčasnosti už je platná najnovšia 11. revízia, tzv. ICD-11/MKCH-11, ktorá sa začne čoskoro používať v klinickej praxi.