VITAJTE NA STRÁNKE SCHIZOFRENIA.COM
Zistite, čo je NOVÉStanovenie diagnózy schizofrénie
Stanovenie diagnózy schizofrénie je veľmi zložitý proces vyžadujúci klinické skúsenosti na komplexné zhodnotenie stavu pacienta. Klinické príznaky bývajú často nešpecifické a môžu sa prelínať s inými poruchami/ochoreniami. Vzhľadom na to, že neexistuje žiadny krvný test ani zobrazovacie vyšetrenie mozgu, ktoré by jednoznačne potvrdili diagnózu schizofrénie, je nutné venovať veľkú pozornosť prítomnosti a trvaniu príznakov, ktoré schizofréniu definujú, rovnako ako vylúčeniu iných možných telesných alebo psychických ochorení/porúch. Pri stanovení diagnózy schizofrénie sa využíva viacero diagnostických kritérií, tzv guidelinov (štandardizovaných postupov).
Vo svete sú najčastejšie využívané a všeobecne akceptované dva typy. Prvý tzv. DSM-5 (Diagnostický a štatistický manuál duševných porúch – 5. revízia) sa používa primárne v Spojených štátoch amerických a tiež v klinických štúdiách po celom svete. Druhý tzv. ICD-10/MKCH-10 (Medzinárodná klasifikácia chorôb – 10. revízia) sa používa primárne v Európe. V súčasnosti už je platná najnovšia 11. revízia, tzv. ICD-11/MKCH-11, ktorá sa začne čoskoro používať v klinickej praxi.
Literatúra
- American Psychiatric Association. DSM-5 Diagnostic Classification in Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders(2013). doi:10.1176/ appi.books.9780890425596.x00 diagnosticclassification
- WHO. International statistical classification of diseases and related health problems – 10th revision. World Heal. Organ. (2011).
Rozhovor s prof. LLORCA
Najnovšie trendy v liečbe schizofrénie
Prof. Llorca hovorí o fungovaní a inovatívnych prístupoch k liečbe schizofrénie.
Celý rozhovor si môžete vypočuť tuLiečba schizofrénie
Cieľom liečby schizofrénie je znížiť frekvenciu a závažnosť psychotických epizód a zároveň zlepšiť funkčnú kapacitu a kvalitu života ľudí so schizofréniou, čo by malo v konečnom dôsledku viesť k zotaveniu a znovuzačleneniu do bežného života.
Ciele liečby schizofrénie sa líšia podľa fázy ochorenia.
Skorý záchyt a liečba pozitívnych príznakov je primárnym cieľom na začiatku rozvoja ochorenia. Dôležité je v prvom rade zníženie trvania neliečenej psychózy, tzv. DUP (duration of untreated psychosis), čím sa zlepšuje prognóza pacientov. S dĺžkou neliečenej psychózy sa zhoršuje kontrola príznakov, odpoveď na liečbu a funkčnosť pacientov.
V akútnej fáze ochorenia je liečba zameraná na zníženie príznakov ochorenia (pozitívnych, afektívnych, negatívnych), porúch správania a zlepšenie úrovne funkčnosti pacienta, ktorá počas akútnej fázy klesá.
V stabilizačnej fáza je liečba zameraná na udržanie stavu a prevenciu ďalších možných psychotických epizód. Dôležitou súčasťou je zlepšovanie náhľadu pacienta na ochorenie a jeho zapojenie do terapeutického procesu ako partnera. Ďalším podstatným krokom je odsledovanie a riešenie možných nežiadúcich účinkov liečby, ktoré často znižujú spoluprácu pacienta pri liečbe.
Cieľom dlhodobej liečby je zníženie frekvencie a závažnosti psychotických epizód, kontrola všetkých príznakov ochorenia, zlepšenie funkčnosti, kvality života a znovuzačlenenie do bežného života (rodinného, spoločenského, pracovného).
Literatúra
- Haller, C. S., Padmanabhan, J. L., Lizano, P., Torous, J. & Keshavan, M. Recent advances in understanding schizofrenie. F1000Prime Rep. 6, 1–11 (2014).
Problematika negatívnych symptómov pri schizofrénii
Negatívne symptómy môžu byť náročne rozpoznateľnou súčasťou schizofrénie. Len zriedka sú dôvodom, prečo pacient vyhľadá odbornú pomoc, preto je liečba pacientov s týmito heterogénnymi symptómami stále náročná. Navyše sú často rezistentné na liečbu. 1, 2
Literatúra
- National Institutes of Mental Health (NIMH). Schizophrenia. (2017). Available at: https://www.nimh.nih.gov/health/publications/schizofrenie-booklet/index.shtml.
Fischer, B. A. & Buchanan, R. W. Schizophrenia: Clinical Manifestations, Course, Assessment and Diagnosis. UpToDate (2017). Available at: www.up-to-date/schizofrenie. Lieberman, J. A. Is schizofrenie a neurodegenerative disorder? A clinical and neurobiological perspective. Biol. Psychiatry 50, 884–897 (2001).
AKO LIEK REAGILA PÔSOBÍ?AKO NÁŠ LIEK PÔSOBÍ?
Kariprazín má vysokú afinitu k dopamínovým D3 a D2 receptorom a tiež k sérotonínovým 5 HT2B a 5 HT1A receViac informácií o mechanizme účinku
viac…ANTIPSYCHOTIKÁ, RÔZNE MECHANIZMY ÚČ…ANTIPSYCHOTIKÁ, RÔZNE MECHANIZMY ÚČ…
Profil klinickej účinnosti typických antipsychotík zrejme závisí od vysokej afinity a plného antagonisticProfil klinickej účinnosti typických antipsychotík zrejme závisí od vysokej afinity a plného antagonistického účinku na dopamínové D2 receptory. Vzhľadom na väz
viac…
