Vzhľadom na to, že neexistujú krvné testy ani zobrazovacie vyšetrenia mozgu na stanovenie diagnózy schizofrénie, je potrebné venovať veľkú pozornosť konštelácii príznakov, ktoré najlepšie definujú schizofréniu, aby mohla byť stanovená presná diagnóza. Definícia schizofrénie sa vyvíjala cez pohľad nemeckého psychiatra Emila Kraepelina (avolícia, chronicita, zlý výsledok), švajčiarskeho psychiatra Eugena Bleulera (fundamentálne symptómy [porucha asociácií, otupený afekt, avolícia, autizmus, ambivalencia, pozornosť] a sprievodné príznaky [halucinácie, bludy] a nemeckého psychiatra Kurta Schneidera (skreslenie reality/pozitívne symptómy) spolu so zmenami relatívnej významnosti jednotlivých perspektív v priebehu času.¹
Vytvorenie Diagnostického a štatistického manuálu duševných porúch (DSM) a Medzinárodnej klasifikácie chorôb (ICD) WHO pomohlo definovať základné charakteristiky schizofrénie, aj keď kritériá používané na jej diagnostiku sa stále vyvíjajú.

Kritériá ICD a DSM pre schizofréniu sa mierne líšia, ale spoločne sa bežne využívajú na identifikáciu príznakov, diagnostiku a kódovanie tohto ochorenia.

Ako možno očakávať pri každom klasifikačnom systéme, význam niektorých aspektov schizofrénie sa dimenzionálnym prístupom DSM a ICD vytratil. Napríklad zatiaľ čo pozitívne symptómy sú v oboch systémoch prevládajúcim diagnostickým rysom schizofrénie, negatívne symptómy sami osebe nestačia na splnenie kritérií na diagnózu schizofrénie napriek ich dosahu na fungovanie a ich skorý výskyt v priebehu ochorenia (často dokonca pred akútnou psychotickou epizódou, ktorá vedie k diagnóze).^4 – 6 Ďalším znepokojujúcim faktom je, že neurokognitívne poškodenie, čo je ďalšia kľúčová zložka schizofrénie, nie je v žiadnom z klasifikačných systémov uvedené ako diagnostické kritérium.⁷ Tieto skutočnosti je potrebné považovať za veľké obmedzenie dimenzionálneho prístupu, ktorý sa v súčasnosti používa na diagnostiku schizofrénie

Klinické hodnotiace škály sa používajú na hodnotenie symptómov a určenie závažnosti schizofrénie: možno sa na ne pozerať ako na spôsob kvantifikácie klinického posúdenia aktuálnej psychopatológie a zmien symptómov v čase. Najčastejšie sa používajú v klinických štúdiách na posúdenie účinnosti liečby schizofrénie, ale tiež v klinickej praxi, aj keď obmedzujúcimi faktormi v tomto ohľade sú časová náročnosť ich použitia a dostupnosť vyškolených hodnotiteľov. Na hodnotenie schizofrénie boli vyvinuté novšie stupnice, ktoré možno pohodlnejšie využiť v klinickej praxi a ktoré lepšie posúdia negatívne symptómy. Neexistuje však zhoda na tom, ktorá hodnotiaca stupnica je najlepšia.

Škála pozitívnych a negatívnych symptómov (PANSS)¹⁵ je najčastejšie používaná klinická hodnotiaca škála, ktorá bola vytvorená z dôvodu potreby znížiť heterogenitu toho, čo je známe ako schizofrénia. Škála PANSS má 30 položiek a 3 čiastkové škály. Skóre sa pohybuje od 1 (absencia) do 7 (extrémne) a vyššie skóre znamená väčšiu závažnosť symptómov. Položkami na čiastkovej škále pozitívnych symptómov sú bludy, koncepčná dezorganizácia, halucinatórne správanie, rozrušenie, grandiozita, podozrievavosť a hostilita. Položkami negatívnych symptómov (položky NS) sú otupený afekt, emočné stiahnutie, zlé vzťahy, pasívno-apatické sociálne stiahnutie, problémy s abstraktným myslením, absencia spontánnosti a plynulosti konverzácie, stereotypné myslenie. Vzhľadom na to, že stereotypné myslenie a problémy s abstraktným myslením už nie sú považované za negatívne symptómy, zaradenie týchto položiek môže zmiasť analýzu negatívnych symptómov pri použití škály PANSS.¹⁶ Všeobecne zahŕňajú psychopatologické položky, ktoré sa môžu vzťahovať buď na skupinu pozitívnych, alebo negatívnych symptómov, somatické obavy, úzkosť, pocit viny, tenziu, manierizmus a pózerstvo, depresiu, motorickú retardáciu, nespoluprácu, neobvyklý obsah myšlienok, dezorientáciu, poruchy pozornosti, chabý úsudok a náhľad, poruchy vôle, zlú kontrolu impulzov, roztržitosť, aktívne vyhýbanie sa spoločenským kontaktom.

Vzhľadom na významnosť negatívnych symptómov ako cieľa novovyvíjaných liekov boli vytvorené nové škály na presnejšie zhodnotenie tejto skupiny. Škály Brief Negative Symptom Scale (BNSS)¹² a Clinical Assessment Interview for Negative Symptoms (CAINS)¹³ obsahujú položky, ktoré pokrývajú všetkých 5 typov negatívnych symptómov.

Keďže prejavy a príznaky schizofrénie nie sú špecifické len pre schizofréniu, lekári musia, skôr než stanovia diagnózu schizofrénie, najskôr vylúčiť iné duševné poruchy, ktoré sa môžu prejavovať psychotickými príznakmi, negatívnymi symptómami alebo kognitívnymi dysfunkciami. Na to používajú fyzikálne vyšetrenia, zdravotnú anamnézu, testy a screeningové vyšetrenia, psychiatrické vyšetrenia, kritériá ICD a súvisiace informácie získané so súhlasom rodiny a priateľov. Diagnostické kritériá schizofrénie a ďalších psychotických porúch uvádzajú 5 skupín psychopatológie (halucinácie, bludy, dezorganizovanú reč, abnormálne psychomotorické správanie a negatívne symptómy). Závažnosť a dĺžka trvania príznakov z každej z týchto skupín sa môže u jednotlivcov líšiť aj pri tej istej diagnóze a môže prispievať k diferenciálne diagnostickým rozhodnutiam.¹⁷

^{*V ICD-11 už nie je špecifikované}