Psychiatrické poruchy patria medzi ochorenia s vysokou prevalenciou. Súčasne významne prispievajú k celkovej záťaži ochorenia a v celosvetovom meradle im možno priamo prisúdiť viac ako štvrtinu nefatálnej záťaže.¹ Závažnosť nepriaznivého dosahu týchto chorôb na zdravie vyvolala potrebu definovať etiologické faktory, ktoré vedú k rozvoju schizofrénie, bipolárnej poruchy a ďalších porúch psychotického spektra.²

Bolo preukázané, že duševné zdravie je ovplyvňované dynamickými obojsmernými interakciami medzi organizmom a prostredím, rovnako tak aj socioekonomickými kontextmi a spoločenským správaním.³ V rámci tejto teórie bolo vyvinutých niekoľko modelov, napríklad model diatéza – stres⁴, model teórie biologickej citlivosti na súvislosti⁵ a model teórie odlišnej vnímavosti⁵. Predošlé modely však neboli úplne využité v štúdiách, ktoré skúmali skutočnú životnú perspektívu alebo vývoj porúch psychotického spektra od útleho veku.

Hastings a kol. sa zamerali na zistenie dosahu socioekonomického kontextu a problematického sociálneho správania v detstve na vývoj psychotických porúch v dospelosti.⁶ Odborná literatúra naznačila, že pre deti, u ktorých sa neskôr vyvinula schizofrénia, sú charakteristické chudoba rodiny, agresívne správanie a sociálne vyčlenenie.^7, 8 Táto oblasť výskumu stále priťahuje veľkú pozornosť v snahe dosiahnuť včasnú identifikáciu a ďalší rozvoj preventívnych intervencií pri psychotických poruchách.⁶
 

Hastings a kol. realizovali 30-ročnú prospektívnu longitudinálnu štúdiu, aby lepšie preskúmali prediktory ochorenia psychotického spektra so zameraním na ďalšie faktory súvisiace s už známymi rizikovými faktormi rozvoja duševných porúch, ako sú rodinné podmienky, vplyv blízkeho okolia a zlé sociálne prostredie.⁹ Skupina skúmala 3 905 detí a ich rodičov z chudobných mestských oblastí Montrealu počas výrazných socioekologických zmien v priebehu dospievania. Cieľom bolo určiť špecifiká prediktívnych súvislostí medzi týmito zmenami a vývojom psychotických porúch.⁶ Vzdelanie účastníkov a ich finančný stav bol pod priemerom Quebecu a Kanady.⁶

Jeho tím sformuloval 4 hypotézy:
 

Výsledky preukázali, že prevalencia všetkých psychóz, ktoré nebolo možné pripísať fyzickým indispozíciám/ochoreniam do strednej dospelosti, bola vyššia, ako sa očakávalo, u 6,25 % účastníkov⁹ a možno ju prisúdiť charakteristike sledovanej vzorky (mestská populácia s prevažne nižšími príjmami).¹⁰ Detstvo prežité v chudobných štvrtiach zvýšilo pravdepodobnosť vzniku psychotického ochorenia v ďalších 30 rokoch bez ohľadu na budúce socioekologické podmienky.⁶ Zistenie, že negatívny vplyv okolia výrazne predikuje vznik duševnej choroby u detí so sociálnym vyčlenením, je v súlade s literatúrou.^5, 11

Záver, že deti vychovávané v najviac socioekonomicky znevýhodnených štvrtiach boli vystavené najväčšiemu riziku diagnózy schizofrénie alebo bipolárnej poruchy s psychózou v dospelosti, podporujú teoretické modely. Podľa týchto modelov hrá socioekonomická deprivácia v detstve kľúčovú rolu v neskoršom vývoji psychotických porúch, a to kvôli niekoľkým životným stresorom, ako sú nepriaznivé faktory prostredia, vyšší výskyt trestných činov a vysoká miera stresu v rodine.^12, 13
 

Hastings a kol. tiež skúmali, či má na vznik schizofrénie a bipolárnych porúch v budúcnosti vplyv pohlavie. Zistili, že u menej sociálne vyčlenených chlapcov viedla väčšia agresivita k vyššiemu výskytu schizofrénie, zatiaľ čo u sociálne vyčlenených dievčat viedla k nižšiemu výskytu bipolárnej poruchy.⁶ Výsledky získané u mužov boli v súlade s predchádzajúcimi údajmi ^14, 15 a ďalej boli rozšírené o teóriu, že chlapci, u ktorých sa rozvíjala schizofrénia, boli nepríjemnejší a agresívnejší než ich vrstovníci.⁶ Ich nové pozorovanie, že predikcia schizofrénie u mužov sa opierala o kombináciu vysokej agresie a nízkeho vyčlenenia, by mohla byť výsledkom zlej neurokognitívnej regulácie prejavujúcej sa ako dezinhibícia, ktorá bola skôr považovaná za hlavný vývojový deficit pri schizofrénii.¹⁶ Hastings a jeho tím však nenašli žiadnu koreláciu medzi veľmi agresívnymi ženami a vývojom schizofrénie, ako bolo publikované predtým.^14, 15 To môže byť spôsobené tým, že sociálne vyčlenenie v detstve nie je špecifickým prediktorom schizofrénie alebo iných psychotických porúch v dospelosti, ako bolo uvedené v iných štúdiách.^9, 10

Novým poznatkom ich štúdie bolo, že u sociálne vyčlenených dievčat bolo menej pravdepodobné, že sa v ich budúcom živote vyvinie bipolárna porucha.⁶
Autori to vysvetľujú tým, že dievčatá žijúce v znevýhodnených štvrtiach sa obvykle vyhýbajú mestským oblastiam a minimalizujú interakcie s rizikovými a delikventnými vrstovníkmi na rozdiel od chlapcov v rovnakom veku.¹⁷ Okrem toho viac vyčlenené dievčatá mohli byť menej vystavené environmentálnym rizikám svojho okolia, pričom si zachovali svoju plachosť/bojácnosť akceptovanú svojou rodinou a vrstovníkmi.¹⁸

Obmedzením štúdie je použitie jediného zdroja stanovenia psychiatrických symptómov, čo obmedzuje zovšeobecnenie zistení, a výrazne nižší príjem obyvateľstva, ktorý sa týka dvoch generácií.⁶ Validitu výsledkov zrejme obmedzuje aj heterogenita daná prekrývaním príznakov, komorbiditami a využitím rôznych diagnostických kritérií zdravotníckymi pracovníkmi.
Autori uvádzajú, že heterogenita v diagnostike mohla obmedziť stanovenie konkrétnejších súvislostí medzi včasným sociálnym správaním a diagnózou porúch psychotického spektra a vznikom týchto porúch.⁶
 

Autori v závere zhrnuli, že detstvo prežité v sociálne a ekonomicky znevýhodnených štvrtiach je významným rizikovým faktorom pre vznik psychotických porúch v neskoršom veku, predovšetkým u agresívnych a sociálne vyčlenených detí. U agresívnych mužov sa s väčšou pravdepodobnosťou vyvinula schizofrénia bez toho, aby boli nutne odlúčení od svojich vrstovníkov, aj keď tieto vlastnosti môžu viesť k odmietnutiu a izolácii zo strany sociálnych partnerov, čo ďalej zvyšuje riziko. Autori v závere konštatovali, že intervencie v oblasti ekonomickej a sociálnej politiky, ktoré riešia potreby takých rodín, spolu s kognitívno-behaviorálnou terapiou asociálnych detí môžu predchádzať vzniku schizofrénie a iných psychotických chorôb v budúcnosti.