Charakteristika
Pacienti so subakútnou schizofréniou sú jedinci, ktorí prešli z akútnej do subakútnej fázy v dôsledku remisie symptómov (celkové skóre PANSS v rozsahu 50 – 75; stredne ťažko chorí).1 Bludy, halucinácie, dezorganizované myslenie a/alebo formálna porucha myslenia, ktoré boli v akútnej fáze výraznejšie, môžu byť stále prítomné, ale v miernejšej forme.2 Môžu však prevládať negatívne symptómy spolu s kognitívnymi poruchami a obmedzeným sociálnym fungovaním, čo znamená, že pacienti zostávajú funkčne oslabení.2 Títo pacienti sú zvyčajne hospitalizovaní, ale môžu byť liečení aj ambulantne.2 Subakútni pacienti majú zvyčajne lepší náhľad do svojho stavu v dôsledku remisie symptómov. Väčší náhľad po akútnej fáze však môže zvýšiť riziko samovraždy.2
Klinický manažment
Hlavnými cieľmi liečby u subakútnych pacientov je udržanie remisie symptómov, zníženie pravdepodobnosti relapsu (pokiaľ je to možné), podpora adaptácie pacientov v komunite a celkovo podpora zotavenia.2
Štúdie ukázali, že relapsy sú pri schizofrénii bežné a čím viac relapsov pacienti zažijú, tým horšia bude ich prognóza: každý relaps vedie k zhoršeniu symptómov s poruchou kognície, zníženým sociálnym fungovaním a horšou kvalitou života.3 Preto má prevencia relapsov v manažmente ochorenia veľký význam3, pričom si pacienti v subakútnej fáze vyžadujú dodatočnú podporu, aby mohli žiť normálny život a adekvátne fungovať v komunite.2 Pre hospitalizovaných pacientov je výhodné dohodnúť si stretnutie s ambulantným psychiatrom ešte pred prepustením z nemocnice.2 Prispôsobovanie sa životu v komunite by malo byť postupné, pretože príliš ambiciózne očakávania môžu u pacientov vyvolať stres a úzkosť, čím sa zvyšuje riziko relapsu.2
Subakútni pacienti by mali pokračovať v liečbe atypickými antipsychotikami na liečbu pretrvávajúcich pozitívnych symptómov, pretože skorá titrácia smerom nadol alebo prerušenie liečby môže viesť k exacerbácii symptómov, recidíve alebo dokonca k relapsu.2 Okrem toho je potrebné dôkladnejšie sledovať vedľajšie účinky AP liečby a podľa toho upraviť farmakoterapiu, inak môžu pacienti prestať dodržiavať liečbu, čím sa zvyšuje riziko relapsu.2
Lekári by mali naďalej zostať v kontakte s rodinou pacienta a edukovať ju o tom, ako sa vyrovnať so schizofréniou, najmä keď pacient bude čoskoro prepustený alebo už je prepustený z lôžkového oddelenia.2 Vzhľadom na vysoké riziko relapsu v subakútnej fáze by mali byť pacienti a ich rodiny poučení v súvislosti s rozpoznávaním skorých príznakov relapsu a ich zvládaním.2
Malo by sa prehodnotiť pokračovanie užívania doplnkových liekov (napr. benzodiazepínov na agitáciu), ktoré sa mohli použiť v akútnej fáze, pretože pacientov stav sa čoraz viac stabilizuje.2 Komorbidné stavy, ako je depresia alebo obsedantno-kompulzívna porucha, by sa však mali liečiť súbežnou medikáciou.2
Miesto kariprazínu pri liečbe subakútnych pacientov
Keďže subakútni pacienti vykazujú zlepšenie pozitívnych symptómov, je dôležité sledovať negatívne symptómy.2 Ak sa negatívne symptómy rozvinú a zhoršia, pacienti môžu mať prospech z prechodu na kariprazín, ak užívajú iný liek, pretože kariprazín je jediné antipsychotikum, ktoré prekonalo iné antipsychotikum (risperidón) pri liečbe negatívnych symptómov.4
Kariprazín priniesol výrazne väčšie zlepšenie v 5 zo 7 položiek negatívnych symptómov PANSS.5
Prevzaté z: Fleischhacker, W. et al. The efficacy of cariprazine in negative symptoms of schizophrenia: Post hoc analyses of PANSS individual items and PANSS-derived factors. Eur Psychiatry, 58, 1 – 9 (2019).5
U subakútnych pacientov užívajúcich kariprazín došlo k relapsu oveľa neskôr ako u pacientov v skupine s placebom – 326 dní vs 92 dní.6
Prevzaté z: Súhrn charakteristických vlastností lieku Reagila6
Dlhodobá liečba kariprazínom bola pri prevencii relapsu významne účinnejšia ako placebo: relaps sa vyskytol u 21,6 % pacientov liečených kariprazínom a 49 % pacientov liečených placebom.6
Prevzaté z: Correll, C. U. et al. Relationship between the timing of relapse and plasma drug levels following discontinuation of cariprazine treatment in patients with schizophrenia: indirect comparison with other second-generation antipsychotics after treatment discontinuation. Neuropsychiatr. Dis. Treat. 15, 2537 – 2550 (2019).7
Liečba kariprazínom bola pri dlhodobej prevencii relapsu u subakútnych pacientov významne účinnejšia ako placebo.8
Prevzaté z: Correll, C. U. et al. Long-term remission with cariprazine treatment in patients with schizophrenia: A post-hoc analysis of a randomised, double-blind, placebo-controlled, relapse prevention trial. J Clin Psychiatry, 80, e1 – e7 (2019).8
Kariprazín je spojený s výrazne dlhšou trvalou remisiou a zvýšenou pravdepodobnosťou udržania remisie počas minimálne 6 po sebe nasledujúcich mesiacov v porovnaní s placebom.8
Prevzaté z: Correll, C. U. et al. Long-term remission with cariprazine treatment in patients with schizophrenia: A post-hoc analysis of a randomised, double-blind, placebo-controlled, relapse prevention trial. J Clin Psychiatry, 80, e1 – e7 (2019).8
V štúdii sa ukázalo, že pacienti liečení kariprazínom (3 – 9 mg/deň) mali výrazne dlhší čas do relapsu a nižšiu mieru relapsu ako pacienti užívajúci placebo (24,8 % vs 47,5 %).3 V skupine s placebom bol 25. percentil času do relapsu 92 dní a v skupine s kariprazínom 224 dní.3 Tieto výsledky naznačujú, že kariprazín má potenciál oddialiť alebo zabrániť relapsu schizofrénie.3
Ak u subakútneho ambulantného pacienta nastane non-adherencia a dávky antipsychotickej medikácie sa vynechajú, kariprazín je vďaka svojmu dlhému biologickému polčasu vynikajúcou voľbou.3
Okrem toho sa zistilo, že kariprazín je lepší ako risperidón pri zlepšovaní každodenného fungovania pacientov.5
Dávkovanie
V akútnej fáze sa kariprazín rýchlo titroval smerom nahor (denne alebo každý druhý deň v prírastkoch po 1,5 mg). Keď sa pacienti stabilizovali a dosiahli subakútny stav, dávka sa udržiavala.3
KÓD. 300021/R57. Predložené organizácii AIFA, dátum: xx/xx/xxxx
