Charakteristika
Niektorí pacienti so schizofréniou pociťujú nežiaduce účinky antipsychotickej (AP) medikácie.1 Títo pacienti môžu vyžadovať zmenu liečby.1 Pacienti v tejto populácii sa vyznačujú väčšou nestabilitou svojho stavu a vysokým rizikom relapsu v dôsledku zlého dodržiavania liečby spôsobeného predovšetkým nežiaducimi účinkami, a to aj u pacientov, ktorí inak reagujú na liečbu.1
Netolerovateľné nežiaduce účinky AP spôsobené buď jedným AP, alebo kombináciou rôznych liekov môžu prispieť k zhoršeniu zdravotného stavu pacienta.2 Závažné vedľajšie účinky AP zahŕňajú hyperprolaktinémiu a následne sexuálnu dysfunkciu u mužov aj žien.3 Častými vedľajšími účinkami antipsychotickej liečby sú problémy so srdcom (napr. predĺženie QT intervalu) a sú spojené s rizikom úmrtia: zistilo sa, že náhla srdcová smrť je dvakrát častejšia u pacientov užívajúcich AP ako v bežnej populácii.4 Hoci sa metabolické vedľajšie účinky, ako sú hyperlipidémia (zvýšenie cholesterolu a triglyceridov v krvi), hyperglykémia, diabetes mellitus a prírastok hmotnosti, zaznamenali už predtým pri antipsychotikách prvej generácie, výraznejšími sa stali pri antipsychotikách druhej generácie.5 Tieto vedľajšie účinky vedú k potenciálnej non-adherencii k liečbe a preto predstavujú u pacientov terapeutické narušenie.5 Často hláseným vedľajším účinkom AP liekov je sedácia, čo sa spája so zlou adherenciou k liečbe.4 Akatízia je ďalším vedľajším účinkom, ktorý sa často vyskytuje, keď sú pacienti liečení AP prvej generácie.5
Klinický manažment
Ciele liečby u pacientov zažívajúcich nežiaduci účinok AP liečby zahŕňajú minimalizáciu vedľajších účinkov, ako sú hyperprolaktinémia, sexuálna dysfunkcia3, závažné srdcové nežiaduce udalosti4, metabolické zmeny5, sedácia4, EPS a akatízia.5 V takýchto prípadoch je zvyčajne potrebná zmena AP liečby.1
Hoci je známe, že AP lieky prispievajú k rozvoju obezity, diabetes mellitus a metabolického syndrómu, aj fyzická nečinnosť a zlé stravovacie návyky zohrávajú dôležitú úlohu.2 Intervencie v oblasti životného štýlu vrátane vytvorenia správnych stravovacích a pohybových návykov by preto mohli pomôcť minimalizovať tieto vážne zdravotné stavy.2 V štúdiách sa ukázalo, že intervencie v oblasti životného štýlu sú účinné pri liečbe obezity, čo následne pomáha znižovať riziko vzniku diabetes mellitus, hyperglykémie a hyperlipidémie.2 Keďže metabolické ochorenia prispievajú ku kardiovaskulárnym ochoreniam, intervencie v oblasti životného štýlu môžu tiež znížiť riziko vzniku týchto kardiovaskulárnych ochorení.2
AP – antipsychotický
EPS – extrapyramídové symptómy
Miesto kariprazínu u pacientov s nežiaducimi účinkami antipsychotickej liečby
Celkovo je kariprazín vo všeobecnosti bezpečný a pacientmi je dobre znášaný.6 O niečo viac pacientov liečených kariprazínom malo posun v celkovom cholesterole, zatiaľ čo posuny v triglyceridoch v skupine s kariprazínom boli porovnateľné so skupinou s placebom.7 Výskyt nežiaducich udalostí súvisiacich s hyperlipidémiou bol len mierne vyšší u všetkých pacientov liečených kariprazínom než u pacientov liečených placebom.7
Prevzaté z: Barabássy, Á. et al. Safety and Tolerability of Cariprazine in Patients with Schizophrenia: A Pooled Analysis of Eight Phase II/III Studies. Neuropsychiatr. Dis. Treat. 17, 957 – 970 (2021)
V porovnaní s placebom sa mierne viac pacientov liečených kariprazínom posunulo z normálnych na vysoké hladiny glukózy nalačno – v skupine s kariprazínom však zostali hladiny v priebehu času stabilné.7
Prevzaté z: Barabássy, Á. et al. Safety and Tolerability of Cariprazine in Patients with Schizophrenia: A Pooled Analysis of Eight Phase II/III Studies. Neuropsychiatr. Dis. Treat. 17, 957 – 970 (2021)
V skupine liečenej kariprazínom bola zaznamenaná mierne väčšia zmena hmotnosti než v skupine pacientov liečených placebom.7
Prevzaté z: Barabássy, Á. et al. Safety and Tolerability of Cariprazine in Patients with Schizophrenia: A Pooled Analysis of Eight Phase II/III Studies. Neuropsychiatr. Dis. Treat. 17, 957 – 970 (2021)
Hyperprolaktinémia sa pri liečbe kariprazínom nepozorovala: prolaktín klesol na normálne hodnoty.7
Prevzaté z: Barabássy, Á. et al. Safety and Tolerability of Cariprazine in Patients with Schizophrenia: A Pooled Analysis of Eight Phase II/III Studies. Neuropsychiatr. Dis. Treat. 17, 957 – 970 (2021)
Kariprazín spôsobuje malú sedáciu a ospalosť, skôr je to povzbudzujúca látka.7
Prevzaté z: Barabássy, Á. et al. Safety and Tolerability of Cariprazine in Patients with Schizophrenia: A Pooled Analysis of Eight Phase II/III Studies. Neuropsychiatr. Dis. Treat. 17, 957 – 970 (2021)
Potenciálne klinicky významné predĺženie QT intervalu a hlásenia nežiaducich účinkov boli v skupine s kariprazínom veľmi nízke a porovnateľné so skupinou s placebom.7
Prevzaté z: Barabássy, Á. et al. Safety and Tolerability of Cariprazine in Patients with Schizophrenia: A Pooled Analysis of Eight Phase II/III Studies. Neuropsychiatr. Dis. Treat. 17, 957 – 970 (2021)
Zmena liečby
U pacientov s nežiaducimi účinkami súčasne podávanej AP liečby môžu byť indikované pomalšie stratégie zmeny liečby a postupná krížová titrácia.1 Týždenné zvyšovanie dávky kariprazínu o 1,5 mg predstavuje pomalšiu titráciu kariprazínu u stabilných pacientov so schizofréniou.8 Na druhej strane sa pri zmene liečby stabilných pacientov odporúča zníženie predchádzajúcich antipsychotík kedykoľvek v čase (1 týždeň9, 2 týždne8, 3 týždne9) až do 4 týždňov9 – alebo dokonca úplné prekrytie dávok na určitý čas.10
KÓD. 300021/R59. Predložené organizácii AIFA, dátum: xx/xx/xxxx
