Viacero štúdií potvrdilo súvislosť zápalu a infekcií so zvýšeným rizikom schizofrénie a afektívnych porúch, pričom niektoré z nich vychádzajú z analýz cerebrospinálneho moku (CSF) u pacientov so schizofréniou. Táto práca bola prvá svojho druhu, ktorá hodnotila všetky dostupné štúdie sledujúce CSF a zápal u pacientov so schizofréniou vrátane metaanalýzy so zdravými dobrovoľníkmi, ktorej cieľom bolo určiť, či súčasné dôkazy svedčia v prospech jednoznačnej súvislosti medzi zápalom alebo infekciou a rozvojom schizofrénie.

Pomocou prehľadu literatúry sme našli 112 štúdií, ktoré hodnotili odchýlky CSF súvisiace s imunitou, z ktorých bolo na metaanalýzu vhodných 32 štúdií. Metaanalýza ukázala, že až 53 % pacientov so schizofréniou a 44 % pacientov s afektívnymi poruchami má zvýšený pomer albumínu v CSF/v sére a celkové bielkoviny. Autori uvádzajú, že to poukazuje na zvýšenú permeabilitu alebo dysfunkciu hematoencefalickej bariéry (HEB), vďaka čomu je mozog citlivejší na škodlivé látky v krvi.

V podskupine pacientov so schizofréniou boli tiež zistené dôkazy o intratekálnej tvorbe IgG a v 12,5 % prípadov boli zvýšené oligoklonálne pásy. To poukazuje na prítomnosť zápalu, prekonaného zápalu, tvorbu imunoglobulínov alebo lokálne B-bunkové odpovede u týchto jedincov.

Metaanalýza ukázala, že pacienti so schizofréniou majú zvýšenú hladinu interleukínov (IL) v CSF, predovšetkým IL-6 a IL-8, ktoré sprostredkovávajú rôzne aspekty imunitnej odpovede. U pacientov s afektívnymi poruchami neboli pozorované žiadne odchýlky v hladine cytokínov. Hladina cytokínov v CSF zvyčajne skôr odráža zápal v centrálnom nervovom systéme (CNS), ale periférne cytokíny, napr. IL-6, môžu do CNS vstupovať cez porušenú HEB.

Tieto zistenia naznačujú, že schizofrénia a ďalšie afektívne poruchy môžu súvisieť s patologickým nálezom v CSF, predovšetkým s dysfunkciou HEB a zvýšením zápalových markerov. Tento systematický prehľad a metaanalýza však ukázali, že nálezy v CSF sa líšia, a navyše v každej štúdii neboli zohľadnené zavádzajúce faktory. Preto nie je možné vyvodiť z tejto analýzy jednoznačné závery. Autori však uvádzajú, že jednoznačnejšie závery by bolo možné vyvodiť z budúcich štúdií s longitudinálnym dizajnom, systematickou metódou odberu vzoriek CSF a hodnotením väčšej populácie pacientov.

O tom, ako sa stanoví diagnóza schizofrénie, sa dozviete viac na prepojení (prepojenie na https://uatreagila.azurewebsites.net/schizophrenia-diagnosis/) a o ďalších rizikových faktoroch spojených so schizofréniou na prepojení (prepojenie na https://uatreagila.azurewebsites.net/what-is-schizophrenia-quick-overview/).