Termín „stigma“/„stigmatizácia“ často používame na označenie nejakej vlastnosti, rysu alebo poruchy, ktoré charakterizujú jednotlivca ako neprijateľne odlišného od „normálnych“ ľudí. Stigmatizácia v súvislosti s psychiatrickými chorobami je veľká a značne rozšírená.¹

Ľudia so závažným duševným ochorením často uvádzajú diskrimináciu súvisiacu s ich psychickým stavom, ktorá je spojená s:¹

Zásadným faktom je, že stigmatizácia týkajúca sa duševných chorôb má hlboký dosah na jednotlivcov, ktorí hľadajú liečbu, pričom oneskorené poskytnutie pomoci môže situáciu ešte zhoršiť. Dôsledky dlhšieho trvania neliečenej psychózy (DUP) sú značné; čím dlhšie je DUP, tým horšie sú neskoršie výsledky liečby.² Navyše sa zistilo, že ak ochorenie zostáva neliečené dlhší čas, má následné podanie akejkoľvek štandardnej liečby menšiu účinnosť.³

Na pochopenie vzťahu medzi stigmatizáciou, začatím liečby a klinickým stavom po prvej epizóde psychózy (FEP), bola v Spojených štátoch vykonaná rozsiahla štúdia s 399 účastníkmi vo veku do 16 do 49 rokov z 34 komunitných zdravotných centier v 21 štátoch.¹

Vedci použili štandardizovaný nástroj na stanovenie diagnózy (Structured Clinical Interview for Axis I DSM-IV disorders [SCID-IV]), symptómov (Positive and Negative Syndrome Scale [PANSS]), psychosociálneho stavu (Quality of Life Scale [QLS]), vnímanej miery stigmatizácie (The Stigma Scale), psychosociálnej pohody (Scales of Psychosocial Wellbeing [SPWB]) a subjektívneho pocitu zotavenia (Mental Health Recovery Measure [MHRM]). Štúdia využila vstupné údaje v rámci projektu Program zotavenia po včasnej liečbe epizódy schizofrénie (RAISE-ETP). Diagnostické posúdenie a hodnotenie symptómov vykonali školení anketári.

Výsledky preukázali, že miera stigmatizácie významne súvisí s rodinným stavom, pričom jedinci, ktorí niekedy boli v manželskom zväzku, uvádzali vyššiu mieru stigmatizácie než tí, ktorí sa nikdy neoženili/nevydali. Ľudia žijúci v domácom prostredí trpeli stigmatizáciou menej ako tí, ktorí doma nežili. Vnímaná stigmatizácia marginálne závisela aj od zamestnania, pričom nezamestnaní mali vyššie skóre stigmatizácie ako tí, ktorí neboli zamestnaní. Stigmatizácia významne nesúvisela s niektorými ďalšími demografickými charakteristikami, ako je vek, pohlavie, rasa, etnický pôvod a úroveň vzdelania ani status študenta.

Po zohľadnení psychiatrických symptómov výsledky štúdie preukázali, že vyššia miera stigmatizácie bola spojená s výrazne dlhším DUP. Klinicky vnímaná stigmatizácia súvisela s depresiou, osobnou pohodou a zotavením nezávisle od závažnosti príznakov, ale nie s inými sledovanými parametrami. Keď boli účastníci ďalej stratifikovaní podľa vysokej/nízkej stigmatizácie a krátkeho/dlhého DUP, bolo pozorované, že jedinci s vysokou mierou stigmatizácie a dlhým DUP mali závažnejšie depresie a horší pocit vnímanej pohody a zotavenia než účastníci s vysokou mierou stigmatizácie a krátkym DUP. Naopak účastníci s nízkou mierou stigmatizácie mali tendenciu k menej závažnej depresii a lepšiemu skóre pohody a zotavenia bez ohľadu na DUP.

Štúdia tiež preukázala, že vnímaná miera stigmatizácie súvisí s:

Závery štúdie vyzdvihujú koreláciu medzi vnímanou mierou stigmatizácie a DUP u osôb s FEP pri zohľadnení závažnosti symptómov vo veľkej skupine účastníkov. Výsledky navyše preukazujú, že vplyvy stigmatizácie na psychosociálne fungovanie sa kumulujú v čase od nástupu symptómov do začiatku liečby. Aj keď bola štúdia limitovaná použitím len jednej škály hodnotenia vnímanej stigmatizácie a sebastigmatizácia nebola priamo hodnotená, je zrejmé, že pri tejto konkrétnej populácii je potrebné ďalej skúmať intervencie zamerané na vplyv stigmatizácie na osobnú pohodu a psychosociálne fungovanie.