Pacienti s nežiaducimi účinkami antipsychotickej liečby

V tejto časti:

Charakteristika

Klinický manažment

Miesto kariprazínu pri liečbe pacientov s terapeutickým narušením, ktorí majú problémy s bezpečnosťou

Charakteristika

Niektorí pacienti so schizofréniou pociťujú nežiaduce účinky antipsychotickej (AP) medikácie.¹ Títo pacienti môžu vyžadovať zmenu liečby.¹ Pacienti v tejto populácii sa vyznačujú väčšou nestabilitou svojho stavu a vysokým rizikom relapsu v dôsledku zlého dodržiavania liečby spôsobeného predovšetkým nežiaducimi účinkami, a to aj u pacientov, ktorí inak reagujú na liečbu.¹

Netolerovateľné nežiaduce účinky AP spôsobené buď jedným AP, alebo kombináciou rôznych liekov môžu prispieť k zhoršeniu zdravotného stavu pacienta.² Závažné vedľajšie účinky AP zahŕňajú hyperprolaktinémiu a následne sexuálnu dysfunkciu u mužov aj žien.³ Častými vedľajšími účinkami antipsychotickej liečby sú problémy so srdcom (napr. predĺženie QT intervalu) a sú spojené s rizikom úmrtia: zistilo sa, že náhla srdcová smrť je dvakrát častejšia u pacientov užívajúcich AP ako v bežnej populácii.⁴ Hoci sa metabolické vedľajšie účinky, ako sú hyperlipidémia (zvýšenie cholesterolu a triglyceridov v krvi), hyperglykémia, diabetes mellitus a prírastok hmotnosti, zaznamenali už predtým pri antipsychotikách prvej generácie, výraznejšími sa stali pri antipsychotikách druhej generácie.⁵ Tieto vedľajšie účinky vedú k potenciálnej non-adherencii k liečbe a preto predstavujú u pacientov terapeutické narušenie.⁵ Často hláseným vedľajším účinkom AP liekov je sedácia, čo sa spája so zlou adherenciou k liečbe.⁴ Akatízia je ďalším vedľajším účinkom, ktorý sa často vyskytuje, keď sú pacienti liečení AP prvej generácie.⁵

Klinický manažment

Ciele liečby u pacientov zažívajúcich nežiaduci účinok AP liečby zahŕňajú minimalizáciu vedľajších účinkov, ako sú hyperprolaktinémia, sexuálna dysfunkcia³, závažné srdcové nežiaduce udalosti⁴, metabolické zmeny⁵, sedácia⁴, EPS a akatízia.⁵ V takýchto prípadoch je zvyčajne potrebná zmena AP liečby.¹

Hoci je známe, že AP lieky prispievajú k rozvoju obezity, diabetes mellitus a metabolického syndrómu, aj fyzická nečinnosť a zlé stravovacie návyky zohrávajú dôležitú úlohu.² Intervencie v oblasti životného štýlu vrátane vytvorenia správnych stravovacích a pohybových návykov by preto mohli pomôcť minimalizovať tieto vážne zdravotné stavy.² V štúdiách sa ukázalo, že intervencie v oblasti životného štýlu sú účinné pri liečbe obezity, čo následne pomáha znižovať riziko vzniku diabetes mellitus, hyperglykémie a hyperlipidémie.² Keďže metabolické ochorenia prispievajú ku kardiovaskulárnym ochoreniam, intervencie v oblasti životného štýlu môžu tiež znížiť riziko vzniku týchto kardiovaskulárnych ochorení.²

AP – antipsychotický
EPS – extrapyramídové symptómy

Miesto kariprazínu u pacientov s nežiaducimi účinkami antipsychotickej liečby

Celkovo je kariprazín vo všeobecnosti bezpečný a pacientmi je dobre znášaný.⁶ O niečo viac pacientov liečených kariprazínom malo posun v celkovom cholesterole, zatiaľ čo posuny v triglyceridoch v skupine s kariprazínom boli porovnateľné so skupinou s placebom.⁷ Výskyt nežiaducich udalostí súvisiacich s hyperlipidémiou bol len mierne vyšší u všetkých pacientov liečených kariprazínom než u pacientov liečených placebom.⁷

Prevzaté z: Barabássy, Á. et al. Safety and Tolerability of Cariprazine in Patients with Schizophrenia: A Pooled Analysis of Eight Phase II/III Studies. Neuropsychiatr. Dis. Treat. 17, 957 – 970 (2021)

V porovnaní s placebom sa mierne viac pacientov liečených kariprazínom posunulo z normálnych na vysoké hladiny glukózy nalačno – v skupine s kariprazínom však zostali hladiny v priebehu času stabilné.⁷

V skupine liečenej kariprazínom bola zaznamenaná mierne väčšia zmena hmotnosti než v skupine pacientov liečených placebom.⁷

Hyperprolaktinémia sa pri liečbe kariprazínom nepozorovala: prolaktín klesol na normálne hodnoty.⁷

Kariprazín spôsobuje malú sedáciu a ospalosť, skôr je to povzbudzujúca látka.⁷

Potenciálne klinicky významné predĺženie QT intervalu a hlásenia nežiaducich účinkov boli v skupine s kariprazínom veľmi nízke a porovnateľné so skupinou s placebom.⁷

Zmena liečby
U pacientov s nežiaducimi účinkami súčasne podávanej AP liečby môžu byť indikované pomalšie stratégie zmeny liečby a postupná krížová titrácia.¹ Týždenné zvyšovanie dávky kariprazínu o 1,5 mg predstavuje pomalšiu titráciu kariprazínu u stabilných pacientov so schizofréniou.⁸ Na druhej strane sa pri zmene liečby stabilných pacientov odporúča zníženie predchádzajúcich antipsychotík kedykoľvek v čase (1 týždeň⁹, 2 týždne⁸, 3 týždne⁹) až do 4 týždňov⁹ – alebo dokonca úplné prekrytie dávok na určitý čas.¹⁰

KÓD. 300021/R59. Predložené organizácii AIFA, dátum: xx/xx/xxxx

1 Bobo, W. Switching Antipsychotics: Why, When, and How? Psychiatr. Times 30, (2013).
2 Chacón, F., Mora, F., Gervás-Ríos, A. & Gilaberte, I. Efficacy of lifestyle interventions in physical health management of patients with severe mental illness. Ann. Gen. Psychiatry 10, 22 (2011).
3 Park, Y. W., Kim, Y. & Lee, J. H. Antipsychotic-Induced Sexual Dysfunction and Its Management. World J. Mens. Health 30, 153 (2012).
4 Muench, J. & Hamer, A. M. Adverse effects of antipsychotic medications. Am. Fam. Physician 81, 617–622 (2010).
5 Hansen, T. E., Snyder, K., Messamore, E. & Hoffman, W. F. Metabolic side effects of antipsychotic medications: Clinical laboratory implications. Lab. Med. 35, 625–627 (2004).
6 Nasrallah, H. A. et al. The safety and tolerability of cariprazine in long-term treatment of schizophrenia: A post hoc pooled analysis. BMC Psychiatry 17, 1–13 (2017).
7 Barabássy, Á. et al. Safety and Tolerability of Cariprazine in Patients with Schizophrenia: A Pooled Analysis of Eight Phase II/III Studies. Neuropsychiatr. Dis. Treat. 17, 957–970 (2021).
8 Németh, G. et al. Cariprazine versus risperidone monotherapy for treatment of predominant negative symptoms in patients with schizophrenia: a randomised, double-blind, controlled trial. Lancet 389, 1103–1113 (2017).
9 Stahl, S. M. Prescriber’s Guide: Antipsychotics (Stahl’s Essential Psychopharmacology). (Cambridge University Press, 2017).
10 Fagiolini, A., Brugnoli, R., Di Sciascio, G., De Filippis, S. & Maina, G. Switching antipsychotic medication to aripiprazole: Position paper by a panel of Italian psychiatrists. Expert Opin. Pharmacother. 16, 727–737 (2015).

Najnovšie články

Ako dlho trvá účinok kariprazínu na akútne príznaky schizofrénie?

V krátkodobých štúdiách bol kariprazín účinný už po 1 týždni liečby pri vyšších dávkach (3; 4, 5 alebo 6 mg/deň)1,2, a po 2 týždňoch pri najnižšej dávke (1,5 mg/deň).1 Odkazy

Je kariprazín účinný u nepriateľských/agresívnych pacientov?

Agresívne správanie a agitovanosť sa môžu vyskytnúť u pacientov so schizofréniou. V súhrnnej post-hoc analýze troch 6-týždňových kľúčových štúdií sa u pacientov so schizofréniou liečených kariprazínom oproti placebu pozorovalo významné zlepšenie hostility.1 Tieto účinky boli čiastočne nezávislé od položiek pozitívnych symptómov PANSS a nezávislé od sedácie. Najväčší účinok kariprazínu sa pozoroval u pacientov s najvyššou […]