Pacienti s nedostatočnou účinnosťou antipsychotickej liečby

V tejto časti:

Charakteristika

Klinický manažment

Miesto kariprazínu pri liečbe pacientov s terapeutickým narušením

Charakteristika

Niektorí pacienti so schizofréniou majú problémy so svojou antipsychotickou liečbou buď v dôsledku neúčinnosti samotnej medikácie, alebo nedodržiavania liečby.¹ Títo pacienti zvyčajne vyžadujú zmenu antipsychotickej liečby.¹ Nestabilita základného ochorenia a riziko relapsu je v tejto populácii pacientov vysoké v dôsledku slabého dodržiavania liečby dokonca aj u pacientov, ktorí inak reagujú na liečbu.¹ Táto populácia zahŕňa aj pacientov rezistentných na liečbu, ktorých stav sa nezlepší, pretože ich medikácia je neúčinná.²

Nedostatočná odpoveď na liečbu AP liekmi
Slabá odpoveď na liečbu antipsychotikami sa uvádza u 20 až 30 % pacientov³ a zahŕňa pretrvávajúce a zhoršujúce sa pozitívne, negatívne alebo náladové symptómy, ako aj obmedzené alebo žiadne zlepšenie psychosociálneho fungovania pacientov.¹

Iné faktory
Non-adherencia, ktorá vedie k terapeutickému narušeniu, môže byť tiež spôsobená zložitými dávkovacími schémami, dezinformáciami o AP medikácii, pochybnosťami o farmakoterapii vo všeobecnosti a podhodnotením závažnosti ochorenia.¹ V priemere 50 % pacientov nedodržiava liečbu perorálnymi antipsychotickými liekmi⁴ a užíva 58 % odporúčaného množstva liekov s rozsahom 24 – 90 %.⁵

Klinický manažment

Riadenie odpovede na liečbu: širokospektrálna účinnosť
Je potrebné ďalej zlepšovať široké spektrum symptómov pacientov vrátane pozitívnych, negatívnych, kognitívnych a náladových symptómov a psychosociálneho fungovania.⁶ Je tiež potrebné identifikovať vhodné možnosti terapie pre pacientov rezistentných na liečbu.² Okrem potenciálneho prechodu na liečbu AP liekom musia byť pacienti zapojení do psychosociálnych intervencií ako doplnkovej liečby k farmakoterapii.⁶ Napríklad sa ukázalo, že tréning sociálnych zručností zlepšuje pozitívne a negatívne symptómy, KBT môže zlepšiť pozitívne symptómy a kognitívna remediačná terapia má potenciál zlepšiť nedostatočné kognitívne schopnosti (napr. pozornosť, pamäť, výkonné funkcie).⁶

Riadenie ďalších faktorov: zlepšenie non-adherencie
Psychoedukácia poskytuje pacientom a ich rodinám hlboké znalosti týkajúce sa schizofrénie vysvetľovaním jej etiológie, priebehu, liečby atď. s cieľom zvýšiť pacientov súhlas s liečbou zdôraznením dôležitosti liekov a iných intervencií a vysvetlením závažnosti ochorenia a škodlivých dôsledkov non-adherencie.⁶ Okrem toho by sa mali zjednodušiť liečebné režimy pre pacientov, ktorí nedodržiavajú liečbu kvôli jej zložitému režimu.¹

AP – antipsychotický
KBT – kognitívno-behaviorálna terapia

Miesto kariprazínu u pacientov s neodstatočnou účinnosťou antipsychotickej liečby

Riadenie odpovede na liečbu: širokospektrálna účinnosť
Zistilo sa, že kariprazín je účinný pri znižovaní všetkých 5 domén symptómov schizofrénie (pozitívne, negatívne, úzkosť/depresia, nekontrolovaná hostilita/vzrušenie, dezorganizované myslenie) v porovnaní s placebom, v dôsledku čoho predstavuje cennú možnosť liečby pre pacientov s terapeutickým narušením súvisiacim s účinnosťou.⁷

Prevzaté z: Marder, S. et al. Efficacy of cariprazine across symptom domains in patients with acute exacerbation of schizophrenia: Pooled analyses from 3 phase II/III studies. Eur. Neuropsychopharmacol. 29, 127 – 136 (2019).

V porovnaní s placebom sa zistilo, že kariprazín je účinnejší pri znižovaní celkových negatívnych symptómov: účinok bol spôsobený 6 zo 7 subdomén.⁷

Tieto údaje podporila aj špecificky navrhnutá štúdia na preskúmanie účinnosti kariprazínu na negatívne symptómy schizofrénie v porovnaní s risperidónom. V štúdii sa preukázalo, že zlepšenie symptómov a fungovania pacientov s negatívnymi symptómami dosiahnuté s kariprazínom bolo výrazne lepšie ako zlepšenie dosiahnuté s risperidónom.⁸

Ukázalo sa, že kariprazín znižuje celkové afektívne (úzkosť/depresia) symptómy so štatisticky významnou superioritou v porovnaní s placebom.⁷

Kariprazín bol účinnejší pri zlepšovaní kvality života so štatisticky významnou superioritou v porovnaní s placebom.⁹

Prevzaté z: Kahn, R. Effects of Cariprazine on Health‑Related Quality of Life in Patients with Schizophrenia. Am. Psychiatr. Assoc. Annu. Meet. Poster Present.

Riadenie ďalších faktorov: zlepšenie non-adherencie, minimalizácia rizika relapsu
Kariprazín má dlhý biologický polčas najmä vďaka prítomnosti aktívneho metabolitu, didezmetylkariprazínu (DDCAR), ktorý má predĺžený biologický polčas 1 – 3 týždne.¹⁰ Predpokladaná koncentrácia celkového kariprazínu v plazme v štúdiách naznačuje, že pacienti, ktorí prerušili liečbu kariprazínom, môžu mať po 2 týždňoch od poslednej dávky stále značnú obsadenosť receptorov D2 a po 4 týždňoch strednú obsadenosť receptorov D2. Okrem toho je značná aj obsadenosť receptorov D3 2 a 4 týždne po poslednej dávke kariprazínu.¹⁰ Keďže sa kariprazín z tela vylúči za 3 až 4 týždne, pacienti nemávajú relaps, ak vynechajú niekoľko dávok kvôli non-adherencii k medikácii.¹⁰

Čas do relapsu bol v skupine s kariprazínom významne dlhší ako v skupine s placebom (p = 0,001).¹¹ 25. percentil času do relapsu bol v skupine s placebom 92 dní a v skupine s kariprazínom 224 dní.¹¹

Prevzaté z: Durgam, S. et al. Long-term cariprazine treatment for the prevention of relapse in patients with schizophrenia: A randomized, double-blind, placebo-controlled trial. Schizophr. Res. 176, 264 – 271 (2016).

Dlhodobá liečba kariprazínom bola pri prevencii relapsu u pacientov so schizofréniou významne účinnejšia ako placebo: relaps sa vyskytol u 24,8 % pacientov liečených kariprazínom a 47,5 % pacientov liečených placebom.¹¹

Liečba kariprazínom bola pri dlhodobej prevencii relapsu u subakútnych pacientov významne účinnejšia ako placebo.¹²

Prevzaté z: Correll, C. U. et al. Long-term remission with cariprazine treatment in patients with schizophrenia: A post hoc analysis of a randomized, double-blind, placebo-controlled, relapse prevention trial. J. Clin. Psychiatry 80, 1 – 7 (2019).

Kariprazín bol spojený s výrazne dlhšou trvalou remisiou a zvýšenou pravdepodobnosťou udržania remisie počas ≥ 6 po sebe nasledujúcich mesiacov v porovnaní s placebom.¹²

Liečba kariprazínom u akútne chorých pacientov bola spojená s výrazným zvýšením funkčnosti počas fázy stabilizácie. Toto zlepšenie sa časom udržalo.¹¹

Zmena liečby
U pacientov s nedostatočnou účinnosťou súčasne podávanej AP liečby môžu byť indikované pomalšie stratégie zmeny liečby a postupná krížová titrácia.¹ Týždenné zvyšovanie dávky kariprazínu o 1,5 mg predstavuje pomalšiu titráciu kariprazínu u stabilných pacientov so schizofréniou.⁸ Na druhej strane sa pri zmene liečby stabilných pacientov odporúča zníženie predchádzajúcich antipsychotík kedykoľvek v čase (1 týždeň¹³, 2 týždne⁸, 3 týždne¹³) až do 4 týždňov¹³ – alebo dokonca úplné prekrytie dávok na určitý čas.¹⁴

KÓD. 300021/R58. Predložené organizácii AIFA, dátum: xx/xx/xxxx

1 Bobo, W. Switching Antipsychotics: Why, When, and How? Psychiatr. Times 30, (2013).
2 National Institute for Health and Care Excellence (NICE). Psychosis and schizophrenia in adults: prevention and management. NICE (2014).
3 Ackenheil, M. & Weber, K. Differing response to antipsychotic therapy in schizophrenia: Pharmacogenomic aspects. Dialogues Clin. Neurosci. 6, 71–77 (2004).
4 Bebbington, P. E. The content and context of compliance. Int. Clin. Psychopharmacol. 9, 41–50 (1995).
5 Cramer, J. & Rosenheck, R. Compliance with medication in psychiatry and physical disorder. Psychiatric Services vol. 49 196–201 (1998).
6 Haller, C. S., Padmanabhan, J. L., Lizano, P., Torous, J. & Keshavan, M. Recent advances in understanding schizophrenia. F1000Prime Rep. 6, 1–11 (2014).
7 Marder, S. et al. Efficacy of cariprazine across symptom domains in patients with acute exacerbation of schizophrenia: Pooled analyses from 3 phase II/III studies. Eur. Neuropsychopharmacol. 29, 127–136 (2019).
8 Németh, G. et al. Cariprazine versus risperidone monotherapy for treatment of predominant negative symptoms in patients with schizophrenia: a randomised, double-blind, controlled trial. Lancet 389, 1103–1113 (2017).
9 Kahn, R. Effects of Cariprazine on Health‑Related Quality of Life in Patients with Schizophrenia. Am. Psychiatr. Assoc. Annu. Meet. Poster Present.
10 Correll, C. U. et al. Relationship between the timing of relapse and plasma drug levels following discontinuation of cariprazine treatment in patients with schizophrenia: Indirect comparison with other second-generation antipsychotics after treatment discontinuation. Neuropsychiatr. Dis. Treat. 15, 2537–2550 (2019).
11 Durgam, S. et al. Long-term cariprazine treatment for the prevention of relapse in patients with schizophrenia: A randomized, double-blind, placebo-controlled trial. Schizophr. Res. 176, 264–271 (2016).
12 Correll, C. U. et al. Long-term remission with cariprazine treatment in patients with schizophrenia: A post hoc analysis of a randomized, double-blind, placebo-controlled, relapse prevention trial. J. Clin. Psychiatry 80, 1–7 (2019).
13 Stahl, S. M. Prescriber’s Guide: Antipsychotics (Stahl’s Essential Psychopharmacology). (Cambridge University Press, 2017).
14 Fagiolini, A., Brugnoli, R., Di Sciascio, G., De Filippis, S. & Maina, G. Switching antipsychotic medication to aripiprazole: Position paper by a panel of Italian psychiatrists. Expert Opin. Pharmacother. 16, 727–737 (2015)

Najnovšie články

Ako dlho trvá účinok kariprazínu na akútne príznaky schizofrénie?

V krátkodobých štúdiách bol kariprazín účinný už po 1 týždni liečby pri vyšších dávkach (3; 4, 5 alebo 6 mg/deň)1,2, a po 2 týždňoch pri najnižšej dávke (1,5 mg/deň).1 Odkazy

Je kariprazín účinný u nepriateľských/agresívnych pacientov?

Agresívne správanie a agitovanosť sa môžu vyskytnúť u pacientov so schizofréniou. V súhrnnej post-hoc analýze troch 6-týždňových kľúčových štúdií sa u pacientov so schizofréniou liečených kariprazínom oproti placebu pozorovalo významné zlepšenie hostility.1 Tieto účinky boli čiastočne nezávislé od položiek pozitívnych symptómov PANSS a nezávislé od sedácie. Najväčší účinok kariprazínu sa pozoroval u pacientov s najvyššou […]