Spoľahlivo bola doložená súvislosť medzi kognitívnym deficitom a vrodeným rizikom schizofrénie. Štúdie ale len výnimočne preukázali smer kauzality. Pochopenie kauzálneho mechanizmu by pomohlo zistiť, či sa kognitívny deficit prejaví ako medzičlánok v priebehu kauzálnej postupnosti zmien vedúci k schizofrénii, pretože by to malo dosah na diagnostiku, predikciu a intervenciu.

V tejto štúdii bol použitý bivariačný a trivariačný kauzálny model na zhodnotenie 1 313 členov 1 078 rodín zahŕňajúcich 416 osôb so schizofréniou, 290 nepostihnutých súrodencov a 607 kontrol. Ako mierka kumulatívneho genetického rizika bolo pri modelovaní použité polygénne skóre rizika (PRS).

Bivariačné modelovanie podporilo smer kauzality od kognície k náchylnosti k schizofrénii. Výsledky preukázali, že 46 % variability v náchylnosti k schizofrénii vysvetľuje variabilita kognitívnych funkcií. Trivariačné modelovanie tiež preukázalo, že PRS by k náchylnosti k schizofrénii mohlo prispievať prostredníctvom kognitívneho deficitu. Výsledky naznačujú, že 8,07 % variability pri schizofrénii možno vysvetliť PRS, pričom 2,71 % tohto vzťahu sprostredkováva kognitívny deficit. Autori však vyslovili hypotézu, že kognitívny deficit by mohol sprostredkovávať dokonca ešte väčší vplyv genetiky na schizofréniu, než zachytáva model PRS. Uvádzajú hypotézu, že model PRS zrejme nezachytí 26,87 % kauzálnej genetickej variability.

Výsledky tejto štúdie preukazujú, že v kauzálnom slede zmien medzi genetickým rizikom a schizofréniou sa vyskytuje kognitívny deficit. Až 33,51 % celkovej vrodenej náchylnosti k schizofrénii môže byť sprostredkovaných vplyvom na kognitívne funkcie. Autori k tomu navrhujú dve vysvetlenia, pričom uznávajú, že je nepravdepodobné, že kognitívny deficit priamo spôsobuje psychotické symptómy. Jedným z nich je, že znížené kognitívne funkcie môžu znižovať schopnosť pacienta bojovať s príznakmi. Druhou alternatívou je, že zlé kognitívne funkcie môžu byť prvkom v postupnosti narušeného vývoja, ktorý vedie k nervovým funkciám spojeným s psychózou.

Vzhľadom na to, že kauzálne modelovanie vyhodnocuje, či rôzne modely zodpovedajú údajom, autori uvádzajú, že neprináša jasný dôkaz kauzality. Jednoznačnejší by mohol byť longitudinálny výskum, ktorý hodnotí účastníkov od obdobia pred vznikom schizofrénie. To je zásadná príležitosť pre budúci výskum, ktorý by mal pomôcť lepšie pochopiť, do akej miery je genetické riziko vzniku schizofrénie sprostredkované kognitívnymi funkciami. Navyše vzhľadom na to, že 65 % genetického vplyvu pri schizofrénii nesúvisí s kognitívnymi funkciami a PRS, je potrebné skúmať ďalšie prejavy, ktoré by mohli byť jedným z medzičlánkov.