Existujú rôzne definície negatívnych symptómov schizofrénie a podľa toho, ako ju definujeme, sa účinnosť tej istej liečby líši – takto predstavil ťažisko svojej prezentácie profesor István Bitter.
V štúdiách skúmajúcich liečbu všeobecných negatívnych symptómov sú údaje o primárnych aj sekundárnych negatívnych symptómoch zhrnuté dohromady a niekedy sa dokonca aj kognitívne symptómy považujú za súčasť domény negatívnych symptómov – vysvetlil prof. Bitter. Veľká metaanalýza sa zamerala na zmiernenie negatívnych symptómov meraných na škále celkového klinického dojmu – závažnosť.1 Výsledky ukázali, že väčšina liečebných postupov nebola klinicky zmysluplná pri znižovaní negatívnych symptómov vrátane antipsychotík prvej generácie (FGA) a stimulácie mozgu.1 Prof. Bitter však vysvetlil, že tieto zistenia by sa mali hodnotiť s opatrnosťou, keďže rôzne subpopulácie boli zlúčené, pričom zdôraznil potrebu oddeliť populácie negatívnych symptómov na: primárne (pretrvávajúce/prevládajúce) a sekundárne negatívne symptómy.1
Liečba sekundárnych negatívnych symptómov
Na rozdiel od primárnych negatívnych symptómov, o ktorých sa predpokladá, že sú schizofrénii vlastné, sekundárne negatívne symptómy sú spôsobené inými faktormi, ako sú pozitívne symptómy, depresia/depresívne symptómy alebo vedľajšie účinky liečby (napr. neurologické alebo extrapyramídové symptómy, sedácia).2 K dnešnému dňu chýbajú údaje o identifikácii a liečbe sekundárnych negatívnych symptómov, ale v učebniciach a niekoľkých článkoch je veľa rád z kategórie „zdravého rozumu“ – povedal prof. Bitter.
Pozitívne symptómy: Ak negatívne symptómy klesajú so zlepšením pozitívnych symptómov, môžeme predpokladať, že negatívne symptómy boli sekundárne k pozitívnym symptómom. Preto nie je potrebné liečiť negatívne symptómy oddelene, keďže by sa zlepšili účinným antipsychotickým liekom, najlepšie antipsychotikom druhej generácie.3
Depresia: Keďže neexistujú žiadne špecifické štúdie skúmajúce depresiu, o ktorej sa predpokladá, že je sekundárna k schizofrénii, musíme sa pozrieť na štúdie o depresii pri schizofrénii – povedal prof. Bitter. Systematický prehľad a metaanalýza zahŕňali 19 štúdií, z ktorých väčšina používala selektívne inhibítory spätného vychytávania sérotonínu a tricyklické antidepresíva.4 Zistilo sa, že antidepresíva môžu byť účinné pri liečbe depresie pri schizofrénii, výsledky sú však zmiešané.4 Rozdiely medzi štúdiami by mohli byť spôsobené nesprávne vybranými populáciami – vysvetlil prof. Bitter – čo poukazuje na potrebu väčších a dlhších štúdií.4
Vedľajšie účinky liekov: Podobne žiadne špecifické štúdie neskúmali liečbu vedľajších účinkov liekov, o ktorých sa predpokladá, že sú sekundárne k schizofrénii, preto sa navrhuje preskúmanie farmakologickej liečby. Keď sa objavia vedľajšie účinky liekov – o ktorých sa predpokladá, že spôsobujú sekundárne negatívne symptómy – treba zvážiť zníženie dávky alebo počtu použitých AP alebo prechod na iné AP alebo iný liek.4
Liečba pretrvávajúcich a/alebo prevládajúcich negatívnych symptómov
Prof. Bitter predložil návrh klinického algoritmu na liečbu pretrvávajúcich a/alebo prevládajúcich negatívnych symptómov.6ol Po prvé, FGA by sa malo zmeniť na AP druhej generácie, ak sa to považuje za potrebné. V prípade nedostatočného zlepšenia sa má podávať kariprazín v dávke 3 – 6 mg/deň.6 V prípade slabej účinnosti alebo vedľajších účinkov sa odporúča amisulprid v dávke 50 – 300 mg/deň. V prípade slabej účinnosti alebo vedľajších účinkov sa odporúča kvetiapín alebo olanzapín.6 Napokon, ak sa ukáže, že kvetiapín/olanzapín je neúčinný alebo sú prítomné vedľajšie účinky, ako doplnková liečba sa majú zvážiť antidepresíva.6 Existuje však len veľmi malý počet pacientov, ktorí sa zlepšia alebo reagujú na kombináciu AP a antidepresíva, a neexistujú žiadne biomarkery ani iné prediktory na identifikáciu pacientov, ktorí by sa mohli zlepšiť alebo reagovať na liečbu – dodal prof. Bitter.
Na záver svojej prezentácie prof. Bitter zdôraznil niekoľko kľúčových bodov týkajúcich sa farmakologickej liečby negatívnych symptómov schizofrénie: iba AP a antidepresíva majú spoľahlivú dôkazovú základňu na odporúčanie ich použitia; amisulprid prekonal placebo pri liečbe prevládajúcich negatívnych symptómov, ale pri priamom porovnaní AP sa nezistil významný rozdiel medzi amisulpridom a olanzapínom; kariprazín je jediné AP, o ktorom sa zistilo, že je lepšie ako iné AP – risperidón pri liečbe prevládajúcich negatívnych symptómov.7
AP – antipsychotický
FGA – antipsychotikum prvej generácie
Zhrnutie
KÓD. 300021/R60. Predložené organizácii AIFA, dátum: xx/xx/xxxx
