Tento článok od autorov Orsolini et al. poskytuje aktuálny prehľad údajov o bezpečnosti antipsychotík tretej generácie (TGA). Boli prehľadané elektronické databázy MEDLINE, Embase, PsycINFO a Cochrane Library, aby sa získali informácie zo 119 štúdií o bezpečnostnom profile brexpiprazolu, kariprazínu, inhalačného loxapínu, lumateperónu (napr. ITI-007), lurazidónu, pimavanserínu, roluperidónu (napr. MIN-101) a azenapínovej transdermálnej náplasti. Potom sa navzájom porovnali nežiaduce udalosti (AE)/vedľajšie účinky týchto antipsychotík (AP).
Vzhľadom na lepší bezpečnostný profil antipsychotík druhej generácie (SGA), v porovnaní s antipsychotikami prvej generácie (FGA), boli SGA v posledných desaťročiach antipsychotikami prvej voľby. Ale v dôsledku metabolických AE (napr. prírastok hmotnosti, dysregulácia glukózy a poruchy lipidov) mali SGA stále veľa AE, čo malo za následok potenciálnu slabú komplianciu a adherenciu k liečbe, zvýšené riziko relapsu a hospitalizácie. Na rozdiel od toho sa vývoj TGA zameral na to, aby boli bezpečnejšie a aby sa špecificky zameriavali na negatívne a kognitívne symptómy s cieľom zvýšiť komplianciu a adherenciu pacientov k liečbe. TGA (napr. brexpiprazol, lurazidón a kariprazín) ponúkajú výhodu v podobe malej pravdepodobnosti prírastku hmotnosti a metabolických AE, pričom sa uvádza, že kariprazín znižuje aj LDL cholesterolémiu.
Bezpečnostný profil antipsychotika, ako aj jeho účinnosť, súvisí najmä s jeho afinitou k špecifickým receptorom. Napríklad čiastočný agonizmus na receptoroch D2 „môže zlepšiť preatentívne (predpozornostné) funkcie potenciálnym zlepšením kognitívneho poškodenia a/alebo nevyvolaním negatívnych kognitívnych účinkov, ako je to v prípade brexpiprazolu, kariprazínu a lumateperónu“. Ďalším príkladom je, že gastrointestinálne AE (napr. nevoľnosť, zápcha, hnačka) súvisia s anticholinergnou vlastnosťou antipsychotika. Brexpiprazol, kariprazín aj lurazidón majú nízku afinitu k cholinergným receptorom, preto sa zvyčajne nespájajú s gastrointestinálnymi AE. Kariprazín, lumateperón a brexpiprazol majú však čiastočnú agonistickú aktivitu na D2 a 5-HT1A receptoroch, čo môže vyvolať častejšiu nevoľnosť, zvyčajne počas prvých 4 týždňov liečby, ako aj občasné vracanie. Keď sa tieto účinky objavia, možno ich zvládnuť predpísaním užívania liekov s jedlom alebo antacidmi. Kariprazín, brexpiprazol a lumateperón vykazujú vzhľadom na svoj čiastočný agonizmus receptorov D2 nižšie hladiny prolaktínu. Pacientom, ktorí sa chcú vyhnúť hyperprolaktinémii, sa odporúča vyhnúť sa lurazidónu. V tabuľke nižšie je uvedené porovnanie AE hlásených pre štyri TGA.
Tabuľka 1. Porovnanie nežiaducich udalostí pre štyri TGA (prevzaté z tabuľky 4 v Orsolini et al.)
* EPS = extrapyramídové symptómy zahŕňajú pseudoparkinsonizmus, akatíziu, akútnu dystóniu, tardívnu dyskinézu;
parkinsonizmus zahŕňa bradykinézu, rigiditu ozubeného kolesa, slintanie, hypokinézu, svalovú rigiditu, psychomotorickú retardáciu a tremor.
** Anticholinergný účinok zahŕňa zápchu, zadržiavanie moču, sucho v ústach, rozmazané videnie a kognitívne poruchy.
AE = nežiaduce udalosti, NMS = neuroleptický malígny syndróm, ? = neznámy,
– = veľmi zriedkavé (t. j. <0.01%); + = rare (i.e. 0.01%-0.1%); ++ = uncommon (0.1%-1%); +++ = common (1%-10%); ++++ = very common (> 10 %).
^ = závislé od dávky.
Celkovo autori vo svojej časti s odbornými názormi poskytujú komplexný návod na to, čo je potrebné zvážiť pri používaní TGA, aby ste sa vyhli AE spojeným s ich používaním alebo zmiernili výskyt týchto AE:
- Metabolické aspekty: Autori navrhujú pred začatím liečby zhodnotiť nasledovné parametre: telesná hmotnosť, BMI; obvod pása (pri pupku); krvný tlak; hladina glukózy v plazme nalačno; a lipidový profil pacientov a pravidelne tieto parametre monitorovať.
- Predĺženie QT intervalu: Autori upozorňujú na zvýšené riziko úmrtia spojené s predĺžením QTc a poukazujú na to, že podľa výsledkov niekoľkých metaanalýz sa nezdá, že by brexpiprazol, kariprazín a lurazidón mali klinicky významný vplyv na QTc, „zatiaľ čo liečba lurazidónom môže spôsobiť tachykardiu, atrioventrikulárny blok prvého stupňa“.
- Hypotenzia: Pacienti s predispozíciou na hypotenziu (napr. dehydratácia, prehriatie atď.) sa majú starostlivo sledovať, najmä ak sú liečení brexpiprazolom, kariprazínom alebo lurazidónom, pretože tieto lieky môžu spôsobiť hypotenziu.
- Sedácia: Autori tiež poukazujú na to, že ak sedácia nie je cieľom, lekári by sa mali vyhnúť liečbe brexpiprazolom alebo lurazidónom.
- EPS (extrapyramídový syndróm) a akatízia: Autori sumarizujú, že ak by sa lekár chcel vyhnúť výskytu symptomatológie indukovanej EPS alebo akatízie, nemal by predpisovať brexpiprazol (závislý od dávky) alebo lurazidón; tiež poukazujú na to, že kariprazín „v menšom rozsahu určuje akatíziu“.
- Gastrointestinálne účinky: Autori poukazujú na to, že gastrointestinálne účinky sa zdajú byť častejšie pri brexpiprazole, kariprazíne a lurazidóne, ale tieto AE sa dajú zvládnuť predpisovaním antacíd alebo nariadením užívania lieku s jedlom.
- Hyperprolaktinémia: Autori odporúčajú vyhnúť sa lurazidónu.
- Poškodenie funkcie pečene: Úprava dávky pri stredne závažnom až závažnom poškodení funkcie pečene sa vzťahuje na brexpiprazol alebo lurazidón, zatiaľ čo kariprazín možno podávať jedincom s miernym až stredne závažným poškodením funkcie pečene (Childovo-Pughovo skóre = 5 – 9), ale neodporúča sa v prípade závažného poškodenia funkcie pečene.
Orsolini et al. dospeli k záveru, že „pri predpisovaní novších antipsychotík by sa malo okrem bezpečnostného profilu prihliadať aj na ich profil týkajúci sa špecifických symptómov, aby bolo možné lepšie zacieliť a odôvodniť výber lieku lekárom u konkrétneho pacienta so špecifickým psychiatrickým ochorením“.
Kód: 300021/R50. Predložené organizácii AIFA, dátum: xx/xx/xxxx
