Teraz si musíme položiť otázku, či pandémia ochorenia COVID-19 prispieva k tomuto už tak vážnemu obrazu? – pokračovala profesorka Galderisi. Štúdie poukázali na to, že v porovnaní s pacientmi bez duševnej poruchy mali pacienti s ťažkým duševným ochorením vyššie riziko, že sa nakazia koronavírusom SARS-CoV-2 a že budú mať závažnejší priebeh ochorenia, pričom tento účinok bol najvyšší pri depresii a schizofrénii.3 Medzi faktory, ktoré spôsobujú, že pacienti so schizofréniou sú náchylnejší na ochorenie COVID-19, patria zlé životné podmienky (napr. bezdomovectvo, preplnené obydlia)3, slabý náhľad4, kognitívne poruchy4, negatívne symptómy3, užívanie návykových látok (spôsobujúce zhoršený úsudok)3 – toto všetko vedie k tomu, že pacienti majú problém oceniť preventívne opatrenia orgánov zdravotnej starostlivosti a dodržiavať ich.3 Okrem toho u pacientov so schizofréniou prevládajúce fyzické komorbidity (napr. kardiovaskulárne ochorenia, chronické ochorenia dýchacích ciest)3, fajčenie5 a obmedzený a oneskorený prístup k lekárskej starostlivosti (nižšie počty hospitalizácií na JIS a vyššia miera mortality v nemocniciach)5 zvyšujú šancu na horší výsledok ochorenia COVID-19.3 Obmedzený prístup k starostlivosti o duševné zdravie počas pandémie je kľúčovým aspektom, pretože prerušenie farmakologickej a psychosociálnej liečby má vážne následky, ako sú exacerbácia symptómov, sociálna izolácia, zhoršenie duševného a fyzického zdravotného stavu a potenciálny relaps.3, 5
S cieľom minimalizovať tieto faktory zraniteľnosti profesorka Galderisi ponúkla niekoľko návrhov. Vyzvala lekárov, aby udržiavali pravidelný kontakt s pacientmi (prostredníctvom audio/video hovorov, vzdelávacích a liečebných programov na internete),5 posilnili domácu starostlivosť, spolupracovali s laboratóriami a lekárňami s cieľom poskytnúť pacientom rutinné testy a lieky a aby poskytovali sociálnu podporu a poradenstvo v otázkach súvisiacich s pandémiou.3 Hoci všetky tieto aspekty prinášajú ťažkosti a výzvy, „našou úlohou je podľa našich najlepších schopností zabrániť prerušeniu liečby“ – povedala profesorka Galderisi.
Vo svetle všetkých prezentovaných problémov, ktorým čelia pacienti s duševnými poruchami najmä počas tejto pandémie, sa profesorka Galderisi podelila so záverečnou myšlienkou: uprednostniť očkovanie proti ochoreniu COVID-19 pre ľudí s ťažkým duševným ochorením.6
