Ako poskytovať starostlivosť ľuďom so schizofréniou: výzvy, ktoré prináša pandémia ochorenia COVID-19

V súčasnosti je cieľom liečby ľudí so schizofréniou nielen ústup pozitívnych symptómov, ale aj funkčná remisia prinášajúca pacientom lepšiu kvalitu a vyššiu kvantitu života – takto začala svoju prezentáciu profesorka Silvana Galderisi. Funkčná remisia nevyplýva len zo zlepšenia psychopatológie. K lepšiemu fungovaniu pacientov prispieva niekoľko ďalších faktorov, ako sú faktory súvisiace s ochorením, osobnými zdrojmi alebo sociálnym kontextom pacientov.1 Schizofrénia ovplyvňuje nielen kvalitu, ale aj kvantitu života: pacienti prichádzajú v priemere o 14,5 roka života.2

Teraz si musíme položiť otázku, či pandémia ochorenia COVID-19 prispieva k tomuto už tak vážnemu obrazu? – pokračovala profesorka Galderisi. Štúdie poukázali na to, že v porovnaní s pacientmi bez duševnej poruchy mali pacienti s ťažkým duševným ochorením vyššie riziko, že sa nakazia koronavírusom SARS-CoV-2 a že budú mať závažnejší priebeh ochorenia, pričom tento účinok bol najvyšší pri depresii a schizofrénii.3 Medzi faktory, ktoré spôsobujú, že pacienti so schizofréniou sú náchylnejší na ochorenie COVID-19, patria zlé životné podmienky (napr. bezdomovectvo, preplnené obydlia)3, slabý náhľad4, kognitívne poruchy4, negatívne symptómy3, užívanie návykových látok (spôsobujúce zhoršený úsudok)3 – toto všetko vedie k tomu, že pacienti majú problém oceniť preventívne opatrenia orgánov zdravotnej starostlivosti a dodržiavať ich.3 Okrem toho u pacientov so schizofréniou prevládajúce fyzické komorbidity (napr. kardiovaskulárne ochorenia, chronické ochorenia dýchacích ciest)3, fajčenie5 a obmedzený a oneskorený prístup k lekárskej starostlivosti (nižšie počty hospitalizácií na JIS a vyššia miera mortality v nemocniciach)5 zvyšujú šancu na horší výsledok ochorenia COVID-19.3 Obmedzený prístup k starostlivosti o duševné zdravie počas pandémie je kľúčovým aspektom, pretože prerušenie farmakologickej a psychosociálnej liečby má vážne následky, ako sú exacerbácia symptómov, sociálna izolácia, zhoršenie duševného a fyzického zdravotného stavu a potenciálny relaps.3, 5

S cieľom minimalizovať tieto faktory zraniteľnosti profesorka Galderisi ponúkla niekoľko návrhov. Vyzvala lekárov, aby udržiavali pravidelný kontakt s pacientmi (prostredníctvom audio/video hovorov, vzdelávacích a liečebných programov na internete),5 posilnili domácu starostlivosť, spolupracovali s laboratóriami a lekárňami s cieľom poskytnúť pacientom rutinné testy a lieky a aby poskytovali sociálnu podporu a poradenstvo v otázkach súvisiacich s pandémiou.3 Hoci všetky tieto aspekty prinášajú ťažkosti a výzvy, „našou úlohou je podľa našich najlepších schopností zabrániť prerušeniu liečby“ – povedala profesorka Galderisi.

Vo svetle všetkých prezentovaných problémov, ktorým čelia pacienti s duševnými poruchami najmä počas tejto pandémie, sa profesorka Galderisi podelila so záverečnou myšlienkou: uprednostniť očkovanie proti ochoreniu COVID-19 pre ľudí s ťažkým duševným ochorením.6

1 Galderisi, S. et al. The interplay among psychopathology, personal resources, context-related factors and real-life functioning in schizophrenia: stability in relationships after 4 years and differences in network structure between recovered and non-recovered patients. World Psychiatry 19, 81–91 (2020).
2 Hjorthøj, C., Stürup, A. E., McGrath, J. J. & Nordentoft, M. Years of potential life lost and life expectancy in schizophrenia: a systematic review and meta-analysis. The Lancet Psychiatry 4, 295–301 (2017).
3 Moreno, C. et al. How mental health care should change as a consequence of the COVID-19 pandemic. The Lancet Psychiatry 7, 813–824 (2020).
4 Yao, H., Chen, J. H. & Xu, Y. F. Patients with mental health disorders in the COVID-19 epidemic. The Lancet Psychiatry 7, e21 (2020).
5 Kozloff, N., Mulsant, B. H., Stergiopoulos, V. & Voineskos, A. N. The COVID-19 global pandemic: Implications for people with schizophrenia and related disorders. Schizophr. Bull. 46, 752–757 (2020).
6 De Hert, M., Mazereel, V., Detraux, J. & Van Assche, K. Prioritizing COVID-19 vaccination for people with severe mental illness. World Psychiatry 20, 54–55 (2021).

Najnovšie články

Ako dlho trvá účinok kariprazínu na akútne príznaky schizofrénie?

V krátkodobých štúdiách bol kariprazín účinný už po 1 týždni liečby pri vyšších dávkach (3; 4, 5 alebo 6 mg/deň)1,2, a po 2 týždňoch pri najnižšej dávke (1,5 mg/deň).1 Odkazy

Je kariprazín účinný u nepriateľských/agresívnych pacientov?

Agresívne správanie a agitovanosť sa môžu vyskytnúť u pacientov so schizofréniou. V súhrnnej post-hoc analýze troch 6-týždňových kľúčových štúdií sa u pacientov so schizofréniou liečených kariprazínom oproti placebu pozorovalo významné zlepšenie hostility.1 Tieto účinky boli čiastočne nezávislé od položiek pozitívnych symptómov PANSS a nezávislé od sedácie. Najväčší účinok kariprazínu sa pozoroval u pacientov s najvyššou […]