Antagonista alebo parciálny agonista – ktorý z nich je najlepší liek?

Dr. Andrew Cutler je vedúcim lekárom výskumnej organizácie Meridian Research v Tampe na Floride v USA. Dvadsaťpäť rokov sa venuje klinickým štúdiám s antipsychotikami a vystúpil na 30. kongrese ECNP v Paríži vo Francúzsku ako predseda sympózia o negatívnych symptómoch schizofrénie. V prednáške s názvom „Antagonist or partial agonist, selective or non-selective – which one is the best drug?“ (Antagonista alebo parciálny agonista, selektívny alebo neselektívny – ktorý z nich je najlepší liek?) dr. Cutler vysvetlil koncept receptorov D2 vs D3 a venoval sa otázke: „Je dôležitá selektivita pre D3 oproti D2?“. Ďalej hovoril o koncepte antagonistu (čo je tradičné antipsychotikum) vs parciálneho agonistu, ktorý by mohol byť v niektorých ohľadoch výhodnejší.

Prečo je parciálny agonizmus receptorov D3 dôležitý pri liečbe schizofrénie?

V súčasnosti existuje dostatok dôkazov z predklinických modelov a klinických štúdií, že parciálny agonizmus receptora D3 je účinnou liečbou negatívnych symptómov schizofrénie.^{1 – 3} A to preto, že receptory D2 a D3 sú prítomné v mierne odlišných častiach mozgu a majú mierne odlišné účinky v rôznych častiach mozgu.⁴ Existujú dôkazy, že pri schizofrénii môže existovať určitá hyperaktivita receptora D3^{1, 2} a že byť parciálnym agonistom – ktorý pomáha znižovať časť tejto nadmernej aktivity – môže v skutočnosti pomôcť zlepšiť najmä negatívne symptómy schizofrénie popri zlepšení pozitívnych a celkových symptómov schizofrénie.^{5, 6}

Ako sa antagonisty D2 a parciálne agonisty D3 líšia?

Tradične boli antipsychotiká antagonistami receptorov D2.^{4, 6} Hoci ide o účinnú liečbu pozitívnych symptómov schizofrénie, takéto antipsychotiká majú premenlivú až malú účinnosť na negatívne symptómy schizofrénie.^{4 – 6} Negatívne symptómy predstavujú značne nenaplnenú potrebu,⁷ najmä preto, že negatívne symptómy u pacientov so schizofréniou vo veľkej miere korelujú s narušenou funkčnosťou.^{5, 8}

Ktorý liek má vyššiu afinitu k receptorom D3?

Kariprazín je prvé dostupné antipsychotikum, ktoré má vyššiu afinitu k receptorom D3 než k receptorom D2 a pôsobí ako parciálny agonista oboch receptorov.^{6, 9} Význam tohto spočíva v tom, že práve negatívne symptómy spôsobujú, že pacienti sa nezúčastňujú na živote,⁸ nemajú motiváciu, nevychádzajú z domu, nezapájajú sa do vecí ako škola, spoločenské aktivity alebo kariéra. A to môže byť obzvlášť invalidizujúce.⁸

Lieči kariprazín pozitívne symptómy?

Aký je kariprazín v porovnaní s inými antipsychotikami pri liečbe negatívnych symptómov?