V tomto článku od Blacka z roku 2020 sa diskutuje o negatívnych symptómoch schizofrénie s osobitným zameraním na súčasné možnosti liečby a súvisiace problémy a deficity.
Antipsychotické lieky sú hlavnou možnosťou liečby schizofrénie. Antipsychotiká prvej generácie (FGA) boli zavedené v 50. rokoch 20. storočia a hoci sa ukázali ako účinné pri liečbe pozitívnych symptómov prostredníctvom blokovania D2 receptorov, vyvolávali extrapyramídové vedľajšie účinky a neboli dostatočne účinné pri zmierňovaní negatívnych symptómov. V 90. rokoch 20. storočia sa uviedli antipsychotiká druhej generácie (SGA) v snahe riešiť vedľajšie účinky FGA a potenciálne sa zamerať aj na negatívne symptómy. Zmiernenie negatívnych symptómov sa očakávalo kvôli tomu, že SGA blokujú sérotonínové 2A receptory. Hoci mali SGA menej extrapyramídových vedľajších účinkov, objavili sa metabolické problémy a výskum naznačil, že SGA neboli pri tlmení negatívnych symptómov lepšie ako FGA, resp. ich účinky boli len mierne.
Opis negatívnych symptómov ako základných čŕt schizofrénie sa datuje do začiatku 20. storočia, keď Bleuler vymenoval „4 A“, t. j. afektívne otupenie, narušenie asociácie, autizmus (t. j. narušené vzťahy) a ambivalencia. v 70. a 80. rokoch 20. storočia výskumníci potvrdili pozitívne aj negatívne rozmery schizofrénie. Na opísanie a kvantifikáciu negatívnych symptómov sa vytvorili škály vrátane nasledovných:
- Škála hodnotenia negatívnych symptómov (SANS)
- Škála pozitívnych a negatívnych syndrómov (PANSS)
- Skrátená škála negatívnych symptómov (BNSS)
- Hodnotenie symptómov (NSA-16)
Okrem toho bol u pacientov so schizofréniou rozpoznaný „syndróm deficitu“ a odhaduje sa, že je pozorovateľný u 25 % chronických pacientov. DSM-5 uvádza, že negatívne symptómy sú zodpovedné za „podstatnú časť morbidity spojenej so schizofréniou, ale sú menej výrazné pri iných psychotických poruchách“ a negatívne symptómy sú pozorovateľné u väčšiny pacientov so schizofréniou.
Symptómy v negatívnej dimenzii:
- alógia (t. j. ochudobnené myslenie),
- afektívne sploštenie alebo otupenie (t. j. slabý emocionálny prejav, reaktivita a pocity),
- avolícia-apatia (t. j. nedostatok energie a hnacej sily),
- anhedónia-asociálnosť (t. j. ťažkosti so zažívaním potešenia a strata záujmu vrátane spoločenského života),
- pozornosť* (t. j. slabá pozornosť).
* To však nie je v súlade s inými nedávnymi článkami, ktoré klasifikujú 5 negatívnych symptómov, t. j. alógia, otupený afekt, anhedónia, asociálnosť a avolícia.14ias
Negatívne symptómy majú dôležitý klinický význam, pretože v porovnaní s pozitívnymi symptómami negatívne symptómy:
- sú trvalejšie,
- viac súvisia s prognózou,
- majú za následok horšie celkové fungovanie,
- sa s vekom zvýrazňujú,
- horšie reagujú na lieky.
Je dôležité rozlíšiť primárne (príčina schizofrénie) a sekundárne (v dôsledku iných faktorov) negatívne symptómy schizofrénie, keďže sekundárne symptómy si vyžadujú iné liečebné metódy. Sekundárne negatívne symptómy možno pripísať psychiatrickým poruchám alebo symptómom, vedľajším účinkom liekov, fyzickej morbidite, prostrediu atď.
Prevzaté z tabuľky 3 uvedenej v článku
Neuroanatomický základ negatívnych symptómov ešte nie je úplne objasnený, ale štúdie odhalili dôležité zistenia. Štrukturálnym zobrazovaním mozgu sa zistila korelácia medzi negatívnymi symptómami a znížením objemu v určitých oblastiach mozgu, kde strata objemu predchádzala negatívnym symptómom. Okrem toho funkčné zobrazovanie odhalilo koreláciu medzi negatívnymi symptómami a zníženou cerebrálnou krvnou perfúziou v určitých oblastiach mozgu. Takéto regionálne abnormality sa môžu pri schizofrénii prejavovať v podobe apatie, amotivácie a asociálnosti.
Článok zhrnul poznatky o neurotransmisii vo vzťahu k negatívnym symptómom. Predpokladalo sa, že negatívne symptómy možno pripísať hypoaktívnemu prenosu dopamínu v mezokortikálnej dráhe, zatiaľ čo pozitívne symptómy môžu vzniknúť v dôsledku hyperaktívneho prenosu dopamínu v subkortikálnych štruktúrach. Ďalší výskum zameraný na skúmanie etiológie negatívnych symptómov naznačuje, že nedostatok noradrenalínu a sérotonínu koreluje so závažnosťou negatívnych symptómov a že môže byť zapojený receptor dopamínu D3, pretože svoju aktivitu uplatňuje v oblastiach mozgu, ktoré kontrolujú odmenu, emócie a motiváciu. „Novšie lieky s novými mechanizmami naznačujú, že by mohli byť zapojené aj iné dráhy neurotransmiterov.“
Nakoniec autor opísal potenciálne možnosti farmakologickej liečby negatívnych symptómov. Amisulprid je antagonista receptorov dopamínu D2 a D3, o ktorom sa na základe metaanalýzy zistilo, že je lepší ako placebo pri liečbe negatívnych symptómov u 590 pacientov. Autori tejto štúdie uviedli, že „amisulprid bol účinný vďaka svojej väzbe na presynaptické receptory vo frontálnom kortexe, čím sa posilnil prenos dopamínu v tejto oblasti“. Kariprazín je parciálny agonista receptorov dopamínu D2 a D3 s 10-násobnou afinitou k receptoru D3. V porovnaní s risperidónom sa zistilo, že kariprazín je účinnejší pri liečbe pacientov s prevládajúcimi negatívnymi symptómami a viedol k väčšiemu zlepšeniu osobnej a sociálnej výkonnosti. Na základe metaanalýzy randomizovaných klinických skúšaní sa zistilo, že antidepresíva sú ako doplnková liečba k antipsychotikám účinné pri znižovaní negatívnych symptómov u pacientov. Ale základný mechanizmus, ktorým sa účinok dosahuje, je neistý, pričom je možné, že sa liečia depresívne symptómy, ktoré sú pôvodcom negatívnych symptómov.
Kód: 300021/R51. Predložené organizácii AIFA, dátum: xx/xx/xxxx
