Keď je stanovená diagnóza schizofrénie, musia lekári, pacienti a rodinní príslušníci urobiť dôležité rozhodnutie o terapii. Aj keď si každý intuitívne uvedomuje, že symptómy sa zmiernia len vtedy, ak bude pacient užívať svoje lieky tak, ako ich má predpísané, percentuálny podiel pacientov, ktorí nedodržiavajú svoj režim užívania antipsychotík, je vysoký (20 až 56 %).^4, 5
Aby sa zvýšila šanca na úspech, mal by pacient dostať liečbu s preukázanou účinnosťou, dobrou bezpečnosťou a znášanlivosťou a pohodlnou schémou dávkovania. Prijateľnosť lieku môže zlepšiť odpoveď na liečbu, znášanlivosť a pohodlné užívanie, ktoré môžu pomôcť pacientovi dodržiavať program liečby⁶ a zvýšiť šancu na zotavenie.

Medzi výhody začatia liečby kariprazínom patrí jeho široké spektrum účinnosti v krátkodobom aj dlhodobom horizonte⁷, účinnosť na negatívne symptómy,⁸ dobrý profil znášanlivosti,⁹ nízka incidencia nárastu telesnej hmotnosti⁹ a sedácie⁹ a pohodlné dávkovanie raz denne s jedlom aj bez jedla.¹ To robí z kariprazínu dobrú terapeutickú možnosť na liečbu symptómov schizofrénie.

Dôkazy o účinnosti kariprazínu pri akútnej exacerbácii schizofrénie pochádzajú z 3 priaznivých klinických štúdií s dospelými pacientmi.^11 – 13 Každá štúdia mala vymývaciu fázu (až 1 týždenne), 6-týždennú dvojito zaslepenú fázu liečby a 2-týždennú fázu následného sledovania.
V štúdiách boli hodnotené fixné a fixné/flexibilné dávky kariprazínu 1,5 mg/deň až 9 mg/deň, aj keď maximálna schválená dávka kariprazínu je 6 mg/deň.¹ Primárnym sledovaným parametrom v každej štúdii bola zmena celkového skóre Škály pozitívnych a negatívnych symptómov (PANSS) od zaradenia do štúdie až do konca 6. týždňa. Sekundárnym sledovaným parametrom v každej štúdii bola zmena skóre škály CGI-S (Clinical Global Impressions-Severity of Illness Scale) od zaradenia do štúdie až do konca 6. týždňa.^11 – 13

Vo všetkých 3 krátkodobých základných štúdiách preukázal kariprazín účinnosť v porovnaní s placebom u dospelých pacientov s akútnou exacerbáciou schizofrénie.^11 – 13 Účinnosť kariprazínu je porovnateľná s inými antipsychotikami z hľadiska trendu zvyšujúceho sa placebo efektu v posledných rokoch.⁹

Štúdia 1 bola medzinárodná multicentrická randomizovaná dvojito zaslepená štúdia fázy 2b kontrolovaná placebom aj aktívnou liečbou s paralelnými skupinami a fixnou dávkou, ktorá prebiehala od júna 2008 do augusta 2009. Pacienti boli randomizovaní (1 : 1 : 1 : 1 : 1) na užívanie placeba (n = 151), kariprazínu 1,5 mg (n = 145), kariprazínu 3,0 mg/deň (n = 147), kariprazínu 4,5 mg (n = 148) alebo risperidónu 4,0 mg (zaradený na potvrdenie senzitivity testu, n = 141) raz denne.

Rozdiel v zmene medzi zaradením do štúdie a 6. týždňom v celkovom skóre PANSS (primárny sledovaný parameter účinnosti) a skóre CGI-S (sekundárny sledovaný parameter účinnosti) bol štatisticky významný v prospech všetkých dávok kariprazínu (1,5; 3 a 4,5 mg/deň) v porovnaní s placebom. Takisto risperidón vykázal štatisticky významný rozdiel v porovnaní s placebom v oboch sledovaných parametroch účinnosti. Vzdialenie sa od placeba, ku ktorému došlo pri každej z dávok kariprazínu už na začiatku priebehu liečby (v 1. týždni pri kariprazíne 3 a 4,5 mg a v 2. týždni pri kariprazíne 1,5 mg), pretrvávalo až do konca štúdie. Aj keď bolo významné zlepšenie v porovnaní s placebom pozorované aj pri najnižšej hodnotenej dávky kariprazínu (1,5 mg/deň), väčší terapeutický účinok bol pozorovaný pri vyšších dávkach (3,0 mg/deň a 4,5 mg/deň).

Literatúra: Uprevano podle Durgam, S. et al. An evaluation of the safety and efficacy of cariprazine in patients with acute exacerbation of schizofrenie: A phase II, randomized clinical trial. Schizophr. Res. 152, 450–457 (2014).¹¹

Štúdia 2 bola medzinárodná randomizovaná dvojito zaslepená štúdia fázy 3 kontrolovaná placebom aj aktívnou liečbou s paralelnými skupinami a fixnou dávkou, ktorá prebiehala od apríla 2010 do decembra 2011. Pacienti boli randomizovaní (1 : 1 : 1 : 1) na užívanie placeba (n = 153), kariprazínu 3 mg (n = 155), kariprazínu 6 mg (n = 157) alebo aripiprazolu 10 mg (zaradený na potvrdenie senzitivity testu, n = 152) raz denne.

Rozdiel v zmene medzi zaradením do štúdie a 6. týždňom v celkovom skóre PANSS (primárny sledovaný parameter účinnosti) a skóre CGI-S (sekundárny sledovaný parameter účinnosti) bol štatisticky významný v prospech oboch dávok kariprazínu v porovnaní s placebom. Takisto aripiprazol vykázal štatisticky významný rozdiel v porovnaní s placebom v oboch sledovaných parametroch účinnosti. Štatisticky významné vzdialenie sa od placeba bolo dosiahnuté po 1 týždni pri kariprazíne 6 mg a po 3 týždňoch pri kariprazíne 3 mg) a pretrvávalo pri oboch dávkach až do konca štúdie. 

Literatúra: Upraveno podle Durgam, S. et al. Cariprazine in acute exacerbation of schizofrenie: A fixed-dose, phase 3, randomized, double-blind, placebo- and active-controlled trial. J. Clin. Psychiatry 76, e1574-82 (2015).¹³

Štúdia 3 bola medzinárodná randomizovaná dvojito zaslepená placebom kontrolovaná štúdia fázy 3 s paralelnými skupinami a fixnou/flexibilnou dávkou, ktorá prebiehala od apríla 2010 do decembra 2011. Pacienti boli randomizovaní (1 : 1 : 1 : 1) na užívanie kariprazínu 3 – 6 mg (n = 151), kariprazínu 6 – 9 mg (n = 148) alebo placeba (n = 147). Dávky kariprazínu boli postupne titrované počas prvých 2 týždňov štúdie na dávku 3 mg (v skupine s dávkou 3 – 6 mg/deň) alebo 6 mg/deň (v skupine s dávkou 6 – 9 mg/deň). V prípade nedostatočnej odpovede mohla byť dávka kariprazínu postupne zvyšovaná na maximálnu dávku 6 mg (v skupine s dávkou 3 – 6 mg/deň) alebo 9 mg (v skupine s dávkou 6 – 9 mg/deň) počínajúc koncom 2. týždňa. Dávka bola fixná od konca 3. týždňa do 6. týždňa.

Rozdiel v zmene medzi zaradením do štúdie a 6. týždňom v celkovom skóre PANSS (primárny sledovaný parameter účinnosti) a skóre CGI-S (sekundárny sledovaný parameter účinnosti) bol štatisticky významný v prospech všetkých skupín s kariprazínom v porovnaní s placebom. Štatisticky významné vzdialenie sa od placeba bolo zistené od 1. týždňa v skupine s kariprazínom v dávke 6 – 9 mg/deň a od 2. týždňa v skupine s kariprazínom 3 – 6 mg/deň), štatisticky významný rozdiel pretrvával v oboch skupinách s kariprazínom až do konca štúdie. 

Literatúra: Upraveno podle Kane, J. M. et al. Efficacy and Safety of Cariprazine in Acute Exacerbation of Schizophrenia: Results from an International, Phase III Clinical Trial. J. Clin. Psychopharmacol. 35, 367–373 (2015).¹²

Agresívne správanie pri schizofrénii môže byť spôsobené rôznymi faktormi zahŕňajúcimi zneužívanie návykových látok, nedodržiavanie medikácie, zlé zaobchádzanie v detstve, poruchy správania alebo ekonomické problémy.¹⁴ Väčšina pacientov so schizofréniou nie je agresívna, ale má zvýšené riziko rozvoja hostility alebo agresívneho správania.^15, 16 Hostilita, ktorá je charakterizovaná podráždenosťou, hnevom, nevraživosťou alebo agresiou, nie je rovnaká ako násilné správanie samo osebe, ale môže sa do násilného správania vystupňovať.¹⁷ Hostilné a agresívne správanie súvisia s vysokou záťažou ochorenia pri schizofrénii danou častými hospitalizáciami, stigmatizáciou, účasťou v trestnom konaní a fyzickou zraniteľnosťou pri bitkách alebo hádkach.¹⁸ U pacientov so schizofréniou sprevádzanou hostilitou sú prínosnou terapeutickou možnosťou atypické antipsychotiká.¹⁹

Bola realizovaná združená post hoc analýza dát z 3 štúdií s priaznivými akútnymi výsledkami podávania kariprazínu u pacientov s akútnou exacerbáciou schizofrénie (n = 1 024) v porovnaní s placebom (n = 442) na hostilitu. Pre post hoc analýzu boli spojené skupiny s rôznymi dávkami (1,5 – 9 mg/deň).³ Hostilita bola hodnotená ako priemerná zmena položky hostility PANSS (P7) od zaradenia do štúdie až do 6. týždňa, ktorá meria verbálne a neverbálne vyjadrenie strachu a rozhorčenia vrátane sarkazmu, pasívneho agresívneho správania, verbálneho zneužívania a napadnutia.²⁰ Skóre sa pohybuje od 1 (žiadna hostilita) do 7 (extrémna hostilita vrátane výrazného hnevu, extrémnej nespolupráce alebo fyzického napadnutia).²⁰

Priemerná zmena položky hostility PANSS oproti zaradeniu do štúdie bola hodnotená na celkovej združenej populácii pacientov a v podskupinách pacientov rozdelených podľa zvyšujúcej sa vstupnej úrovne hostility: minimálna závažnosť (skóre položky ≥ 2: neistá patológia/horný extrém normálu); mierna závažnosť (skóre položky ≥ 3: nepriame alebo obmedzené vyjadrenie hnevu vrátane sarkazmu, neúcty, nepriateľských prejavov, príležitostnej podráždenosti) alebo stredná závažnosť (skóre položky ≥ 4: zjavná hostilita, častá podráždenosť, priame vyjadrenie hnevu alebo nenávisti). Na hodnotenie konkrétneho účinku kariprazínu proti hostilite boli vykonané samostatné analýzy z dôvodu úpravy na možné zavádzajúce účinky dané zmenou pozitívnych symptómov alebo sedácie.³

Pri celkovej združenej populácii bol rozdiel zmeny položky hostility PANSS od zaradenia do štúdie až do 6. týždňa štatisticky významný v prospech kariprazínu v každom časovom bode analýzy od 1. do 6. týždňa. Ďalšie analýzy, v ktorých bola vykonaná úprava na pozitívne symptómy a sedáciu, ďalej preukázali, že účinok kariprazínu na hostilitu bol čiastočne nezávislý od zmiernenia pozitívnych symptómov PANSS a nezávislý od prítomnosti alebo neprítomnosti sedácie.³

Literatúra: Upraveno podle Citrome, L., Durgam, S., Lu, K., Ferguson, P. & Laszlovszky, I. The effect of Cariprazine on hostility associated with schizofrenie: Post hoc analyses from 3 randomized controlled trials. J. Clin. Psychiatry 77, 109–115 (2016).³

Pri analýze podskupín rozdelených podľa vstupnej miery hostility bol pozorovaný štatisticky významný rozdiel v priemernej zmene medzi zaradením do štúdie a 6. týždňom v prospech kariprazínu v porovnaní s placebom v každej z týchto analyzovaných podskupín. Po 6 týždňoch bola vyššia miera vstupnej hostility spojená s väčšou zmenou položky hostility, pričom najväčší účinok kariprazínu bol dosiahnutý u pacientov so vstupnou mierou hostility ≥ 4³.
 

Literatúra: Upraveno podle Citrome, L., Durgam, S., Lu, K., Ferguson, P. & Laszlovszky, I. The effect of Cariprazine on hostility associated with schizofrenie: Post hoc analyses from 3 randomized controlled trials. J. Clin. Psychiatry 77, 109–115 (2016).³

Táto post hoc analýza naznačuje, že kariprazín by mohol mať špecifické účinky proti hostilite, ktoré sú nezávislé od všeobecného antipsychotického účinku a sedácie a sú väčšie u pacientov s vyššou mierou vstupnej hostility.³ Kariprazín by mohol byť vhodnou terapeutickou možnosťou u pacientov s akútnou schizofréniou a hostilným správaním.