U pacientov so schizofréniou musí byť zmiernenie negatívnych symptómov sprevádzané zlepšením fungovania pacienta, aby mohla byť zmena považovaná za klinicky relevantnú.
Pretrvávajúce negatívne symptómy a ich závažnosť boli pri schizofrénii vždy spojené s horšími funkčnými výsledkami, a to prostredníctvom ich priamej a nepriamej súvislosti s nepriaznivými kognitívnymi výsledkami. Medzi konkrétne oblasti fungovania, ktoré môžu byť narušené negatívnymi symptómami, patrí výkon v zamestnaní, zapojenie sa do domácich prác, spoločenské vzťahy, zapojenie sa do rekreačných aktivít a kvalita života.³ Do štúdie, ktorá hodnotila kariprazín v porovnaní s risperidónom pri negatívnych symptómoch bolo zaradených niekoľko ukazovateľov fungovania, takže možno určiť, či spoločne so zmiernením negatívnych symptómov došlo aj k zlepšeniu fungovania.¹ Zlepšenie fungovania je známkou, že zmiernenie negatívnych symptómov znamená pre pacientov s prevažujúcimi negatívnymi symptómami schizofrénie zmenu v reálnom živote.
 

Škála osobnej a sociálnej výkonnosti (PSP), ktorú pôvodne odvodili zo SOFAS (Social and Occupational Functioning Assessment Scale) Morosini a kol. (2000), zahŕňa štyri hlavné čiastkové domény:⁴

Stupeň závažnosti štyroch skupín u daného pacienta sa určí pomocou šesťbodovej škály od absencie ťažkostí = 1 (žiadne problémy v danej skupine) cez mierne ťažkosti (2), zjavné ťažkosti (3), nápadné ťažkosti (4) a závažné ťažkosti (5) až po veľmi závažné ťažkosti (6) v danej oblasti.
Nižšie skóre je priaznivejšie.

Okrem skóre v štyroch čiastkových dimenziách možno získať jedno celkové skóre na 100-bodovej škále. Výsledok od 100 do 91 znamená vynikajúce fungovanie vo všetkých 4 oblastiach, od 90 do 81 znamená dobré fungovanie vo všetkých 4 oblastiach, od 80 do 71 znamená mierne ťažkosti, od 70 do 31 znamená zjavné, značné a závažné ťažkosti rôzneho stupňa a výsledok pod 30 znamená, že fungovanie daného jedinca je také zlé, že je nutná intenzívna podpora a dohľad.

Ako klinicky významný rozdiel bola diskutovaná zmena o 8 – 10 bodov^5, 6 a pokles PSP o 10 bodov ako klinicky relevantný pre zachovanie fungovania u pacientov stabilizovaných na antipsychotickej terapii.

Ako sekundárny parameter účinnosti pri kariprazíne v porovnaní s risperidónom bola hodnotená zmena celkového skóre PSP od zaradenia do štúdie až do 26. týždňa.¹
Priemerná zmena najmenších štvorcov celkového PSP skóre od zaradenia do štúdie až do 26. týždňa bola štatisticky významne väčšia pri kariprazíne (14,30) ako pri risperidóne (9,66).
Rozdiel v prospech kariprazínu bol štatisticky významný od 10. až do 26. týždňa. Priemerný rozdiel najmenších štvorcov bol 4,63 (95 % CI; 2,71 – 6,56, p < 0,0001, veľkosť účinku = 0,48).
Okrem toho post hoc analýzy celkového skóre PSP preukázali, že > 10-bodové zlepšenie na škále PSP (p = 0,0010) dosiahol významne vyšší podiel pacientov liečených kariprazínom (57,8 %) ako risperidónom (42,7 %) a tiež že presun do kategórie PSP s nižšou závažnosťou do 26. týždňa bol dosiahnutý pri vyššom percentuálnom podiele pacientov s kariprazínom (68,8 %) ako s risperidónom (55,6 %) (p = 0,00095).¹

Literatúra: Upraveno podle Németh, G. et al. Cariprazine versus risperidone monotherapy for treatment of predominant negative symptoms in patients with schizofrenie: a randomised, double-blind, controlled trial. Lancet 389, 1103–1113 (2017)¹.

Zmena od zaradenia do štúdie do 6. týždňa v konkrétnych oblastiach fungovania bola hodnotená pomocou čiastkových škál PSP. Rozsah skóre jednotlivých oblastí PSP je 1 až 6, pričom priaznivejšie je nižšie skóre.¹ Priemerné rozdiely najmenších štvorcov (LSMD) (95 % CI) boli štatisticky významné v prospech kariprazínu v porovnaní s risperidónom v čiastkových skupinách PSP: starostlivosť o seba samého (-0,20 [-0,34 až -0,06], p = 0,0044), osobné a spoločenské vzťahy (-0,24 [-0,37 až -0,10], p = 0,0009), a sociálne užitočné činnosti (-0,35 [-0,50 až -0,20], p < 0,0001). Pri čiastkovej skupine rušivého a agresívneho správania boli zmeny malé a podobné pri kariprazíne aj risperidóne, čo sa dalo očakávať, pretože pacienti s psychotickými symptómami a násilným správaním boli z účasti v tejto štúdii vylúčení. Kariprazín bol opäť lepší ako risperidón pri klinicky významnom zlepšení fungovania, ktoré malo priaznivý vplyv na každodenné činnosti pacientov so schizofréniou.¹

Literatúra: Németh, G. et al. Cariprazine versus risperidone monotherapy for treatment of predominant negative symptoms in patients with schizofrenie: a randomised, double-blind, controlled trial. Lancet 389, 1103–1113 (2017), Supplementary appendix¹ (Graphic elaboration from text data)

Významný rozdiel v zmene oproti zaradeniu do štúdie v prospech kariprazínu v porovnaní s risperidónom bol zistený aj z hľadiska celkového zlepšenia stavu ochorenia na škálach CGI-I (Clinical Global Impressions-Improvement) a (CGI-S (Severity).¹ Zlepšenie čiastkovej škály celkového zlepšenia (CGI-I) vyžaduje, aby lekár posúdil, ako veľmi sa ochorenie pacienta zlepšilo alebo zhoršilo oproti vstupnej hodnote, pričom skóre sa pohybuje od 1 (veľmi veľké zlepšenie) po 7 (veľmi veľké zhoršenie). Škálu celkovej závažnosti (CGI-S) používa lekár na zaznamenanie závažnosti ochorenia v čase vyšetrenia a skóre sa pohybuje od 1 (normálne, úplne bez ochorenia) do 7 (medzi najviac chorými pacientmi).⁷

Rozdiel skóre CGI-I v 26. týždni bol štatisticky významný v prospech kariprazínu (2,53) v porovnaní s risperidónom (2,89, p < 0,0001) a úroveň odpovede CGI-I (skóre 1 [veľmi veľké zlepšenie] alebo 2 [veľké zlepšenie]) bola významne väčšia u pacientov liečených kariprazínom (48,5 %) ako risperidónom (34,1 %, p = 0,0003). Okrem toho na zmiernenie závažnosti ochorenia poukazoval významný rozdiel v priemernej zmene oproti vstupnej hodnote CGI-S pri kariprazíne v porovnaní s risperidónom (kariprazín -0,95; risperidón -0,74; LSMD -0,21 [-0,36 až -0,06], p = 0,0052).¹

Literatúra: Upraveno podle Németh Gy. Lancet 2017;389:1103-1113 (table 2)¹.

Aby bolo zmiernenie negatívnych symptómov klinicky relevantné, musí znamenať rozdiel v kvalite života pacienta.² U pacientov, ktorí majú ťažkosti so zvládaním každodenných činností, výkonom v zamestnaní, vzťahmi a spoločenským zapojením, sa pri vymiznutí negatívnych symptómov očakáva obnovenie fungovania.³ Spoločne výsledky týchto funkčných a globálnych parametrov štúdie hodnotiace vplyv kariprazínu v porovnaní s risperidónom na negatívne symptómy podporujú očakávania, že zmiernenie negatívnych symptómov kariprazínom je klinicky aj štatisticky významné.¹ Funkčné zlepšenie môže výrazne prispievať k rehabilitácii pacienta a jeho schopnosti zúčastniť sa komunitných programov na podporu duševného zdravia, čo pacientom pomáha dosiahnuť väčšiu pohodu a zdravie a lepšiu kvalitu života.