Aj keď sú negatívne symptómy už dlho známe ako nezávislá skupina symptómov, ktorá stojí vedľa pozitívnych symptómov, neurokognície a sociálnej kognície, stále môže byť náročné ich rozpoznať. Napríklad významné deficity afektu, motivácie, komunikácie a sociálneho fungovania súvisiace s týmito príznakmi môžu byť ľahko zamenené s depresiou alebo kognitívnymi problémami,¹ čo obmedzuje možnosti tieto symptómy príslušným spôsobom riešiť, a pomôcť tak pacientovi. Rozpoznanie a riešenie týchto náročných symptómov je dôležité, pretože negatívne symptómy sú z veľkej časti zodpovedné za dlhodobú morbiditu pacientov so schizofréniou.^6, 7 Závažnosť negatívnych symptómov súvisí s horšími výsledkami vo viacerých oblastiach fungovania vrátane výkonnosti v zamestnaní a pri štúdiu, zapojenia do starostlivosti o domácnosť, sociálnych interakcií a nadväzovania dlhodobých vzťahov, účasti na rôznych činnostiach a kvality života, čo zdôrazňuje potrebu poskytnúť účinnú liečbu, a zmierniť tak oslabenie kompetencií v priebehu celého života.

Odhady prevalencie negatívnych symptómov sa môžu líšiť v závislosti od kritérií, ktoré sa používajú na definovanie tejto populácie. Napríklad na veľkej vzorke pacientov z klinických štúdií so schizofréniou Rabinowitz a kol. zistili, že rôzne kritériá pre výrazné negatívne symptómy spĺňalo 8,1 % až 62,3 % pacientov. Podobne, kritériá pre prevažujúce negatívne symptómy spĺňalo 10,2 % až 50,2 % pacientov.³

Bez ohľadu na použité kritériá je prítomnosť negatívnych symptómov u pacientov so schizofréniou veľmi častá. Vo veľkej prierezovej retrospektívnej štúdii sa zistilo, že 52 % pacientov malo jeden alebo viac negatívnych príznakov, pričom najčastejšími pozorovanými negatívnymi príznakmi boli sociálne a emočné stiahnutie.^9, 10 Samostatná štúdia, v ktorej boli hodnotení pacienti v rutinnej klinickej praxi, dospela k podobným výsledkom, pričom 61 % stabilizovaných ambulantných pacientov so schizofréniou malo prinajmenšom 1 negatívny symptóm strednej alebo vyššej závažnosti, a to najčastejšie sociálne stiahnutie (48 %), emočné stiahnutie (42 %) a zlé vzťahy (39 %), pričom všetkých 5 negatívnych symptómov malo 19 % pacientov.¹² Okrem toho malo približne 13 % pacientov hodnotených v tejto štúdii negatívne príznaky, ktoré boli klasifikované ako primárne.

Pri obmedzení populácie na pacientov s primárnymi negatívnymi príznakmi, ktoré boli perzistentné alebo pretrvávajúce (t. j. syndróm deficitu) sa odhady prevalencie pohybujú od 25 – 30 % pacientov v klinických vzorkách až po 14 – 17 % pacientov v populačných vzorkách.¹³
Podľa súhrnných epidemiologických údajov možno odhadnúť výskyt primárnych pretrvávajúcich negatívnych symptómov na 15 až 20 %.¹¹

Aj keď neexistuje konsenzus týkajúci sa prevalencie týchto symptómov, je zrejmé, že negatívne symptómy majú vysokú prevalenciu a predstavujú významnú záťaž, z čoho vyplýva, že všetky klinicky relevantné negatívne symptómy by mali byť zodpovedajúcim spôsobom liečené, aby sa zlepšili výsledky dosahované u pacientov.

Negatívne symptómy boli opísané ako najčastejší prvý príznak schizofrénie.¹⁴ Často sa prejavujú už počas prodromálnej fázy, ktorá predchádza prvej epizóde psychózy a môže trvať niekoľko dní až rokov.¹⁵ Ako bolo publikované, 73 % pacientov má negatívne symptómy ešte pred rozvojom pozitívnych symptómov a 20 % pacientov ich zažíva ešte týždne po pozitívnych symptómoch.⁴ Negatívne symptómy sa však môžu objaviť aj počas psychotickej fázy ochorenia, takže ak sú pozitívne príznaky sprevádzané zníženým vyjadrovaním emócií, sociálnym stiahnutím a zhoršením schopnosti normálne fungovať,¹⁶ je potrebné venovať špeciálnu pozornosť negatívnym symptómom. Postupom času sa pozitívne symptómy zmierňujú vďaka liečbe alebo prirodzenému priebehu ochorenia a znovu sa objavujú výraznejšie negatívne symptómy. Preto sú negatívne symptómy najčastejšie v prodromálnej fáze schizofrénie.¹¹

Literatúra: Upraveno podle World Health Organization. International Statistical Classification of Diseases. Online version; 2016. https://icd.who.int/browse10/2016/en#/F20-F29 Shepherd M, Watt D, Falloon I, Smeeton N. The natural history of schizofrenie: a five-year follow-up study of outcome and prediction in a representative sample of schizophrenics. Psychological Medicine. Monograph Supplement. 1989;15:1-46¹⁷.

Aj keď má schizofrénia typický priebeh a typické prejavy, v žiadnom prípade nejde o homogénne ochorenie a nie všetci pacienti zažijú všetky štádiá ochorenia. V snahe klasifikovať pacientov podľa priebehu ochorenia boli vytvorené 4 široké podskupiny vychádzajúce z 5-ročného sledovania skupiny pacientov so schizofréniou. Ako sa ukázalo, niektorí pacienti zažijú len jednu epizódu, po ktorej dôjde k remisii, zatiaľ čo u iných dochádza k častým epizódam a zvyšuje sa závažnosť ochorenia bez zmiernenia symptómov.¹⁷ U pacientov v skupinách 3 a 4 boli počas obdobia sledovania zaznamenané pretrvávajúce floridné príznaky s jednou alebo viacerými exacerbáciami. Po 5 rokoch boli sluchové halucinácie, pocity odoberania, vkladania a prerušovania myšlienok, vysielania myšlienok, somatické halucinácie, bludy a pocity alebo konanie riadené vonkajšími činiteľmi (t. j. symptómy prvej kategórie) prítomné u 75 % pacientov v skupine 3 a u 94 % pacientov v skupine 4. V najzávažnejšej skupine dochádzalo po každej exacerbácii k postupnému zvyšovaniu reziduálnej psychopatológie, až bola dosiahnutá stabilná úroveň závažného poškodenia. Lekári by si mali byť vedomí toho, že negatívne symptómy sa môžu vyskytnúť kedykoľvek v priebehu schizofrénie. Aspoň 1 negatívny symptóm bol zaznamenaný až u 90 % pacientov s prvou psychotickou epizódou a u 35 – 70 % pacientov klinicky významné symptómy pretrvávali aj po začatí liečby.^4, 18, 19