Konečným cieľom liečby schizofrénie je zotavenie, ktoré predstavuje remisiu symptómov, príslušnú starostlivosť o seba samého, lepšie spoločenské aj pracovné/študijné fungovanie, zachovanie terapeutického účinku a prevenciu relapsov.¹ Aby antipsychotikum dosiahlo terapeutický úspech, musí zmierňovať akútne symptómy a dosiahnuť odpoveď na liečbu a remisiu s minimálnymi a tolerovateľnými vedľajšími účinkami, aby pacient mohol dodržiavať terapeutický režim.² Rozhodnutie zmeniť liečbu a prejsť na iné antipsychotikum u stabilizovaných pacientov zvyčajne vychádza z problémov so symptómami alebo so znášanlivosťou. Zmene liečby môžu predchádzať napríklad reziduálne symptómy, agitácia, príznaky poruchy nálady, pretrvávajúce negatívne symptómy a kognitívne dysfunkcie, nedostatočné psychosociálne a funkčné zlepšenie alebo hroziaci relaps. U pacientov so stabilizovaným ochorením si môžu prechod na iné antipsychotikum vyžiadať obťažujúce vedľajšie účinky, ako napríklad nárast telesnej hmotnosti, nauzea, ospalosť alebo metabolické problémy.³

Lekári sa môžu rozhodnúť zmeniť liečbu z iného antipsychotika na kariprazín. Obzvlášť vhodnými kandidátmi by mohli byť pacienti s pretrvávajúcimi negatívnymi symptómami, pretože kariprazín preukázal väčšie zmiernenie tejto skupiny symptómov^4, 5 než iné antipsychotiká.^4, 6

Aj keď pri prechode na kariprazín možno použiť rôzne stratégie, v štúdii s hodnotením kariprazínu pri negatívnych symptómoch preukázala bezpečnosť a účinnosť postupná skrížená titrácia.⁴ V tejto štúdii zostala pôvodná antipsychotická liečba pacienta počas 4-týždennej úvodnej fázy nezmenená. Počas prvej časti dvojito zaslepenej liečby prebiehala súčasne vzostupná titrácia kariprazínu a zostupná titrácia predošlého antipsychotika. Pri tejto skríženej titrácii liečba kariprazínom začala na dávke 1,5 mg/deň počas 6 dní, potom nasledovalo zvýšenie na 3 mg/deň od 7. do 13. dňa a potom zvýšenie na 4,5 mg/deň v 14. deň. Pôvodné antipsychotikum bolo súčasne titrované zostupne, odrážalo vzostupnú titráciu kariprazínu a bolo vysadené v 14. deň. Zostupnú titráciu bolo možné predĺžiť maximálne na 4 týždne, ak hrozilo riziko zhoršenia psychózy alebo príznaky z vysadenia.⁴

Napriek tomu, že v populácii pacientov so stabilnými symptómami schizofrénie v štúdii hodnotiacej negatívne symptómy preukázala bezpečnosť a účinnosť stratégia pomalej vzostupnej titrácie,⁴ môžu byť v iných situáciách vhodnejšie iné stratégie prechodu na kariprazín.³ Napríklad u pacientov s akútnymi symptómami alebo u pacientov, ktorí užívajú vysoké dávky antipsychotika, môže byť vhodnejšia rýchlejšia titrácia so zvyšovaním dennej dávky o 1,5 mg za deň.^7  10 Podobne sa môže líšiť optimálna rýchlosť zostupnej titrácie pôvodného antipsychotika v závislosti od polčasu a predpokladaného rizika účinkov spôsobených hypersenzitivitou dopamínových receptorov a anticholinergného abstinenčného syndrómu.^3, 10

Literatúra: Upraveno podle Stahl, S. M. Stahl ’ s Essential Psychopharmacology: Prescriber’s Guide. Cambridge University Press. (2017)¹⁰

Pri prechode na kariprazín môže mať receptorový profil antipsychotika, z ktorého prechádzate, vplyv na rozhodnutie o schéme zostupnej titrácie. Podľa okolností môžu byť vhodné rôzne stratégie, ale zásadná je znalosť farmakokinetických/farmakodynamických princípov daných liekov a odborný klinický postup.³

Pri prechode na kariprazín môžu byť prínosom informácie z odporúčaní a návodov vychádzajúcich z klinických údajov pre zmenu liečby zo súčasného antipsychotika na aripiprazol, parciálneho agonistu dopamínových D₂/D₃ receptorov. V snahe poskytnúť príklad pre kariprazín bol vykonaný prieskum literatúry a boli vyhľadané odporúčania a návody týkajúce sa prechodu na aripiprazol.

Nedávno boli publikované dve konsenzuálne práce, ktoré prinášajú nové významné informácie o prechode na aripiprazol. Panely psychiatrických odborníkov z Turecka (2018)¹¹ a Talianska (2015)¹² zhodne odporúčajú vzostupnú titráciu aripiprazolu, asi 2-týždennú fázu prekrývania s pôvodným antipsychotikom a následnú deeskaláciu dávky pôvodného antipsychotika (o 5 – 20 % každých 15 dní podľa pôvodného antipsychotika). Táto stratégia prekrývania plnej dávky zodpovedá stratégii, ktorú odporučil v roku 2007 medziodborový tím odborníkov zo Spojeného kráľovstva.¹³

Literatúra: Upraveno prodle Veznedaroglu, B., Dilbaz, N., Uzun, O. & Isik, E. TARC: Turkish aripiprazole consensus report- Aripiprazole use and switching from other antipsychotics to aripiprazole- consensus recommendations by a Turkish multidisciplinary panel. Ther. Adv. Psychopharmacol. 8, 271–285 (2018)¹¹

Niekedy môže byť prechod na kariprazín komplikovaný receptorovým profilom antipsychotika, ktoré je vysadzované. Dôležité je vedieť, že prechod z niektorých liekov môže vyvolať príznaky alebo vedľajšie účinky. Lekári by mali používať stratégiu skríženej titrácie, aby minimalizovali problémy súvisiace s liekom, ktorý je vysadzovaný, a poskytli pacientom dostatok času, aby sa prispôsobili lieku, ktorý je nasadzovaný.³

Napríklad ak pacient prechádza z medikácie so silnými antihistaminergnými alebo anticholinergnými vlastnosťami (napr. klozapín, olanzapín alebo kvetiapín), je možné, že upregulované alebo senzitizované receptory budú vykazovať histaminergnú alebo cholinergnú aktivitu.¹⁰ V takých prípadoch môže pomalšia zostupná titrácia znížiť riziko rebound príznakov (napr. agitovanosť, nespavosť, úzkosť, nepokoj, extrapyramídové príznaky, akatízia).^3, 10
Podobne prechod zo silnej antidopaminergnej medikácie, ako risperidón, haloperidol alebo paliperidón, na parciálneho D₂ agonistu môže viesť k psychóze alebo agitovanosti, pravdepodobne kvôli hypersenzitivite alebo upregulácii D2 receptorov.¹⁴ V situáciách, ako je táto, je potrebné tiež zvážiť pomalšiu zostupnú titráciu. Okrem toho môže vysadenie lieku s centrálnou muskarínovou blokádou vyvolať agitovanosť, zmätenosť, psychózu, nespavosť, úzkosť a extrapyramídové príznaky/akatíziu a vysadenie blokátora sérotonínových receptorov môže viesť k úzkosti, extrapyramídovým príznakom/akatízii a možno aj k psychóze a zníženej chuti do jedla.¹⁴

Keď zvážime všetky relevantné faktory pri prechode pacienta z jedného antipsychotika na druhé, je potrebné každú stratégiu prekrývania alebo postupného vysadzovania personalizovať a prispôsobiť danému pacientovi a daným antipsychotikám.³ Je potrebné zvážiť odpoveď na liečbu, anamnézu pacienta vrátane stavu ochorenia a závažnosti symptómov, receptorový profil pôvodného lieku a dĺžku liečby týmto liekom.³

Pri prechode z iného antipsychotika na kariprazín sa v štúdii so stabilizovanými pacientmi potvrdila ako bezpečná a účinná stratégia postupnej skríženej titrácie.⁴ V súlade s tým, čo odporučili panely odborníkov v svojich konsenzoch, môže byť pri zmene liečby na parciálneho agonistu, ako je kariprazín, vhodná aj fáza prekrývania plných dávok trvajúca niekoľko týždňov s následnou deeskaláciou vysadzovaného antipsychotika.^11 – 13