Liečba schizofrénie
- Cieľom liečby schizofrénie je znížiť frekvenciu a závažnosť psychotických epizód a zároveň zlepšiť funkčnú kapacitu a kvalitu života ľudí so schizofréniou, čo by malo v konečnom dôsledku viesť k zotaveniu a znovuzačleneniu do bežného života.
- Terapeutické odporúčania podporujú včasnú intervenciu, pretože kratšie trvanie neliečenej psychózy je spojené s lepšou prognózou.
- Farmakoterapia schizofrénie zvyčajne zahŕňa monoterapiu antipsychotikom. V prvej línii sa v rámci multimodálnej terapeutickej stratégie často používajú antipsychotiká druhej generácie, aj keď adherencia je obvykle zlá a často vedie k relapsu.
- Nefarmakologická liečba zahŕňa intervencie ako psychoterapia, pracovná terapia, tréning sociálnych zručností a cvičenie.
V tejto časti
Čo je cieľom?
Ciele liečby schizofrénie sa líšia podľa fázy ochorenia. Včasná intervencia je u pacientov so schizofréniou kľúčom k priaznivejšej prognóze, pretože dĺžka trvania neliečenej psychózy súvisí s horšou odpoveďou na liečbu, nedostatočnou kontrolou symptómov a horším celkovým funkčným výsledkom.1
V akútnej fáze ochorenia cieli liečba na prevenciu poškodenia, kontrolu narušeného správania, zníženie závažnosti psychózy a ďalších symptómov (napr. agitácie, agresie, negatívnych symptómov, afektívnych symptómov) a návrat späť k najlepšej možnej úrovni fungovania.2
Počas fázy stabilizácie pokračuje úspešný terapeutický režim minimálne ďalších 6 mesiacov, aby sa minimalizovala pravdepodobnosť recidívy alebo relapsu symptómov. Keď je pacient stabilizovaný, antipsychotická medikácia značne znižuje riziko relapsu a dôrazne sa odporúča pokračovať v jej užívaní, čo zaistí pretrvávajúcu kontrolu symptómov a remisiu a zachovanie alebo zlepšenie úrovne fungovania a kvality života.2 Počas celej liečby je zásadné hodnotiť nežiaduce účinky a prispôsobovať farmakoterapiu, aby sa minimalizovali problémy súvisiace s liečbou.
Dlhodobé terapeutické ciele zahŕňajú u pacientov so schizofréniou lepšie zvládnutie negatívnych symptómov, úplnú kontrolu nedostatočne zvládnutých pozitívnych symptómov a zlepšenie schopnosti normálne fungovať a kvality života.3 – 5
Konečným cieľom liečby pacientov so schizofréniou je remisia a zotavenie, aj keď tieto pojmy môžu v každom štádiu ochorenia znamenať niečo iné. V prvom roku liečby dochádza k remisii psychotických príznakov u 70 – 80 % pacientov,6 ktorí zostávajú pri pokračujúcej komplexnej liečbe stabilizovaní.7 Dochádza ale k veľkému počtu relapsov (80 %), ktoré možno z veľkej časti pripísať skôr vysadeniu antipsychotickej medikácie než vplyvu priebehu choroby.8, 9 Zotavenie, ktoré je definované ako pretrvávajúca remisia symptómov so zlepšením sociálneho fungovania a fungovania v práci/škole, sa darí dosiahnuť u 15 % pacientov.10
Cieľ liečby schizofrénie11
Prvá a druhá generácia antipsychotík… Vždy ide o mechanizmus účinku
Antipsychotiká sú základom liečby schizofrénie od objavu chlórpromazínu pred viac ako 60 rokmi.
Všetky antipsychotiká pôsobia tak, že blokujú receptory dopamínovej dráhy.12 Prvé lieky, ktoré sú označované ako prvá generácia antipsychotík (alebo ako typické antipsychotiká), pôsobia všetky prevažne prostredníctvom blokády D2 receptorov. Štúdie preukázali, že účinky antipsychotík sú spojené so 65 – 70 % obsadenosťou striatálnych D2 receptorov, zatiaľ čo obsadenosť D2 receptorov prevyšujúca 80 % značne zvyšuje riziko extrapyramídových príznakov. Novšie lieky, ktoré sú označované ako antipsychotiká druhej generácie (alebo atypické antipsychotiká), majú rôznu farmakológiu, ale väčšinou majú nižšiu afinitu k dopamínovým D2 receptorom a vyššiu afinitu k iným neuroreceptorom (predovšetkým k sérotonínovým [5HT]2A) ako lieky prvej generácie.13, 14 Ďalšie miesta pôsobenia liekov druhej generácie zahŕňajú dopamínové receptory okrem D2 receptorov (D1, D3, D4), sérotonínové receptory (5-HT 1A, 5-HT 2C, 5-HT 6, 5-HT 7), muskarínové, cholinergné a histamínové receptory.
Fungujú?
Antipsychotiká sú pri liečbe celkovej psychopatológie pri schizofrénii účinnejšie ako placebo.15
Aj keď sa lieky prvej generácie líšia v sile účinku a farmakologických vlastnostiach, sú podobne účinné pri liečbe pozitívnych symptómov a prevencii ich recidívy.13 Vzhľadom k závažným vedľajším účinkom však už nie sú pri schizofrénii terapiou prvej voľby. Liekmi prvej voľby sa stali antipsychotiká druhej generácie.2 Sú minimálne rovnako účinné ako lieky prvej generácie, aj keď sa diskutuje o ich väčšej účinnosti v porovnaní s typickými antipsychotikami.14, 16 V jednej metaanalýze bola celková účinnosť vyššia len u 4 z 9 hodnotených atypických antipsychotík pri porovnaní s typickými antipsychotikami. Tie ostatné neboli účinnejšie, a to dokonca ani pri negatívnych symptómoch.17 Ďalšie metaanalýzy18 – 20 a štúdie účinnosti takisto nenašli žiadny jasný dôkaz, že atypické antipsychotiká sú pri liečbe celkovej psychopatológie pri schizofrénii účinnejšie ako typické antipsychotiká.
Atypické antipsychotiká s rôznymi mechanizmami účinku sa stále častejšie využívajú pri liečbe schizofrénie s tým, ako sú objavované niektoré ich výhody týkajúce sa účinnosti (napr. na negatívne symptómy, kognitívne symptómy a náladu) a vedľajších účinkov, a tiež so zistením, že ovplyvnenie D2 receptorov nie je jediným spôsobom ako liečiť psychózu.
Sú bezpečné a dobre znášané?
So súčasnou liečbou je spojené množstvo problémov týkajúcich sa bezpečnosti a znášanlivosti.23 Najčastejšie uvádzanými alebo pozorovanými vedľajšími účinkami antipsychotík zistenými v metaanalýze boli sexuálne dysfunkcie, metabolické problémy a nárast telesnej hmotnosti, pričom dlhšie trvajúca liečba bola spojená so závažnejšími dlhodobými vedľajšími účinkami, ako je diabetes a metabolický syndróm.24
Všetky antipsychotiká prvej generácie môžu v obvyklom rozmedzí klinických dávok vyvolať extrapyramídové symptómy vrátane parkinsonizmu, dystónie, akatízie a tardívnej dyskinézy a zvýšiť koncentráciu prolaktínu v sére.13 Aj keď majú lieky druhej generácie ako trieda nižší výskyt extrapyramídových príznakov a tardívnej dyskinézie než lieky prvej generácie, jednotlivé lieky druhej generácie sú spojené s vyššou pravdepodobnosťou iných nežiaducich udalostí, ktoré pri liekoch prvej generácie nepredstavovali taký problém. Pri niektorých liekoch druhej generácie sú pravdepodobnejšie problémy ako napríklad zvýšené riziko nárastu telesnej hmotnosti, diabetu, predĺženia intervalu QTc a možných sekundárnych kardiovaskulárnych komplikácií.13, 24
Čo ďalšie funguje?
Psychosociálna terapia môže pomôcť zlepšiť fungovanie vrátane starostlivosti o seba samého, každodenných činností, kvality sociálnych vzťahov a schopnosti pracovať alebo chodiť do školy. Aj keď liečba schizofrénie vyžaduje maximálne účinnú farmakoterapiu, rôzne postupy psychosociálnej terapie sú jej užitočným doplnkom.13 Psychosociálne intervencie pri schizofrénii sa zameriavajú na špecifické domény, ako je základná psychopatológia (napr. symptómy, kognitívne zhoršenie), psychosociálne fungovanie (napr. plnenie rol, sociálne vzťahy, starostlivosť o seba samého) a sprievodné stavy (napr. zneužívanie návykových látok, posttraumatická stresová porucha, fyzické zdravie).25
Multimodálna stratégia liečby schizofrénie11
Odporúčané nefarmakologické postupy zahŕňajú asertívnu komunitnú liečbu, podporu zamestnávania, kognitívno-behaviorálnu terapiu, rodinné služby, tokenovú ekonomiku, výcvik schopností, psychosociálne intervencie pri zneužívaní alkoholu a návykových látok a psychosociálne intervencie na kontrolu telesnej hmotnosti.26 Medzi ďalšie oblasti záujmu, ktoré v súčasnosti nespĺňajú kritériá pre prax založenú na dôkazoch, patria: kognitívna adaptívna terapia, intervencia pri prvej epizóde psychózy, intervencie zamerané na staršie osoby, podpora pacientskych spolkov, riešenie telesných ochorení, intervencia v prodromálnej fáze, tréning kognitívnych schopností, podpora vzdelávania a bývania.25, 26 Niektoré z týchto intervencií sú špecificky prispôsobené veku pacienta alebo štádiu ochorenia a môžu byť obzvlášť prínosné pre pacientov v priebehu celého ochorenia.
Úspech má svoje limity…
Napriek tomu, že antipsychotiká sú základným kameňom liečby pacientov so schizofréniou, nie všetky látky účinne liečia všetkých pacientov so schizofréniou alebo všetky príznaky schizofrénie. Napríklad približne 20 až 30 % pacientov nereaguje na antipsychotickú terapiu. Okrem toho má 40 % pacientov nápadné negatívne symptómy a 80 % pacientov má klinicky relevantné zhoršenie kognitívnych funkcií, ktoré vo všeobecnosti na liečbu nereaguje. To naznačuje, že schizofrénia je navzdory liečbe antipsychotikami spojená s významnými nenaplnenými medicínskymi potrebami, funkčným zhoršením a vysokou záťažou danou ochorením.13, 27, 28 Jednou z hlavných prekážok úspechu liečby schizofrénie je nedostatočné dodržiavanie liečby. Nonadherencia je častá a jej dôsledky zahŕňajú nedostatočnú kontrolu príznakov, relapsy, hospitalizácie a zvýšenie využívania zdrojov zdravotnej starostlivosti a nákladov.29 Pacienti, ktorí vysadia antipsychotiká, majú 2-krát až 5-krát vyššiu pravdepodobnosť recidívy ako ostatní pacienti.8, 30, 31 Aj keď sú dôvody neadherencie komplexné (napr. postoje pacientov k liekom a ochoreniam, nežiaduce účinky, zapojenie opatrovateľov,32 nedostatočný náhľad na ochorenie),33 neschopnosť pokračovať vo farmakoterapii značne znižuje šancu na dosiahnutie remisie a zlepšenie fungovania pacientov so schizofréniou.
Dodržiavanie liečby u pacientov so schizofréniou34
Literatúra: Upraveno podle Llorca, P. M. Partial compliance in schizofrenie and the impact on patient outcomes. Psychiatry Res. 161, 235–247 (2008)34
Literatúra
- Murru, A. & Carpiniello, B. Duration of untreated illness as a key to early intervention in schizofrenie: A review. Neurosci. Lett. 669, 59–67 (2018).
- Work Group on Schizophrenia. Practice Guideline for the Treatment of Patients with Schizophrenia, Second Edition. Am. J. Psychiatry (2010).
- Kane, J. Commentary: Consensus statement on negative symptoms. Schizophr. Bull. 32, 214–219 (2006).
- Kirkpatrick, B., Fenton, W. S., Carpenter, W. T. & Marder, S. R. The NIMH-MATRICS consensus statement on negative symptoms. Schizophr. Bull. 32, 214–219 (2006).
- Bobes, J., Arango, C., Garcia-Garcia, M. & Rejas, J. Prevalence of negative symptoms in outpatients with schizofrenie spectrum disorders treated with antipsychotics in routine clinical practice: Findings from the CLAMORS study. J. Clin. Psychiatry 71, 280–286 (2010).
- Lieberman, J. et al. Time Course and Biologic Correlates of Treatment Response in First-Episode Schizophrenia. Arch. Gen. Psychiatry 50, 369–376 (1993).
- Girgis, R. R. et al. Clozapine v. chlorpromazine in treatment-naive, first-episode schizofrenie: 9-Year outcomes of a randomised clinical trial. Br. J. Psychiatry 199, 281–288 (2011).
- Robinson, D. et al. Predictors of relapse following response from a first episode of schizofrenie or schizoaffective disorder. Arch. Gen. Psychiatry 56, 241–247 (1999).
- Zipursky, R. B. Why are the outcomes in patients with schizofrenie so poor? J. Clin. Psychiatry 75, 20–24 (2014).
- Jääskeläinen, E. et al. A systematic review and meta-analysis of recovery in schizofrenie. Schizophr. Bull. 39, 1296–1306 (2013).
- Haller, C. S., Padmanabhan, J. L., Lizano, P., Torous, J. & Keshavan, M. Recent advances in understanding schizofrenie. F1000Prime Rep. 6, 1–11 (2014).
- Kahn, R. S. et al. Schizophrenia. Nat. Rev. Dis. Prim. 1, 1–23 (2015).
- Miyamoto, S., Duncan, G. E., Marx, C. E. & Lieberman, J. A. Treatments for schizofrenie: A critical review of pharmacology and mechanisms of action of antipsychotic drugs. Mol. Psychiatry 10, 79–104 (2005).
- Meltzer, H. Y. New Trends in the Treatment of Schizophrenia. CNS Neurol. Disord. – Drug Targets 16, 900–906 (2017).
- Leucht, S. et al. Antipsychotic drugs versus placebo for relapse prevention in schizofrenie: A systematic review and meta-analysis. Lancet 379, 2063–2071 (2012).
- Agid, O., Kapur, S. & Remington, G. Emerging drugs for schizofrenie. Opin Emerg Drugs 13, 479–495 (2008).
- Leucht, S. et al. Second-generation versus first-generation antipsychotic drugs for schizofrenie: a meta-analysis. Lancet 373, 31–41 (2009).
- Geddes, J., Freemantle, N., Harrison, P. & Bebbington, P. Atypical antipsychotics in the treatment of schizofrenie: Systematic overview and meta-regression analysis. Br. Med. J. 321, 1371–1376 (2000).
- Zhang, J. P. et al. Efficacy and safety of individual second-generation vs. first-generation antipsychotics in first-episode psychosis: A systematic review and meta-analysis. Int. J. Neuropsychopharmacol. 16, 1205–1218 (2013).
- Davis, J. M., Chen, N. & Glick, I. D. A meta-analysis of the efficacy of second-generation antipsychotics. Arch. Gen. Psychiatry 60, 553–564 (2003).
- Lieberman, J. A. et al. Effectiveness of antipsychotic drugs in patients with chronic schizofrenie. N. Engl. J. Med. 353, 1209–1223 (2005).
- Jones, P. B. et al. Randomized controlled trial of the effect on quality of life of second- vs first-generation antipsychotic drugs in schizofrenie: Cost Utility of the Latest Antipsychotic Drugs in Schizophrenia Study (CUtLASS 1). Arch. Gen. Psychiatry 3, 1079–1087 (2006).
- Mohr, W. K. Psychiatric-Mental Health Nursing: Evidenced Based Concepts, Skills, and Practices. (Wolters Kluwer Health/Lippincott Williams & Wilkins, 2009).
- Young, S. L., Taylor, M. & Lawrie, S. M. ‘first do no harm.’ A systematic review of the prevalence and management of antipsychotic adverse effects. J. Psychopharmacol. 29, 353–362 (2015).
- Mueser, K. T., Deavers, F., Penn, D. L. & Casssisi, J. E. Psychosocial treatments for schizofrenie. Annu. Rev. Clin. Psychol. 9, 465–497 (2013).
- Dixon, L. B. et al. The 2009 schizofrenie PORT psychosocial treatment recommendations and summary statements. Schizophr. Bull. 36, 48–70 (2010).
- Ackenheil, M. & Weber, K. Differing response to antipsychotic therapy in schizofrenie: Pharmacogenomic aspects. Dialogues Clin. Neurosci. 6, 71–77 (2004).
- Carbon, M. & Correll, C. U. Thinking and acting beyond the positive: The role of the cognitive and negative symptoms in schizofrenie. CNS Spectr. 19, 38–52 (2014).
- Lindenmayer, J. P. et al. Medication nonadherence and treatment outcome in patients with schizofrenie or schizoaffective disorder with suboptimal prior response. J. Clin. Psychiatry 70, 990–996 (2009).
- Davis, J. M. et al. Dose response of prophylactic antipsychotics. J. Clin. Psychiatry 54, 24–30 (1993).
- Fenton, W. S., Blyler, C. R. & Heinssen, R. K. Determinants of medication compliance in schizofrenie: Empirical and clinical findings. Schizophr. Bull. 23, 637–651 (1997).
- Pompili, M. et al. Unmet Needs in Schizophrenia. CNS Neurol. Disord. – Drug Targets 16, 870–884 (2017).
- Dam, J. Insight in schizofrenie: A review. Nord J Psychiatry 60, 114–120 (2006).
- Llorca, P. M. Partial compliance in schizofrenie and the impact on patient outcomes. Psychiatry Res. 161, 235–247 (2008).
F1000 Prime Reports
Recent advances in understanding schizofrenie.
LIEČBA NEGATÍVNYCH SYMPTÓMOVLIEČBA NEGATÍVNYCH SYMPTÓMOV
Pochopenie vzťahu medzi symptómom zo špecifickej domény schizofrénie a klinickým výsledkom je dôležité, pPochopenie vzťahu medzi symptómom zo špecifickej domény schizofrénie a klinickým výsledkom je dôležité, pretože intervencie, ktoré sú zamerané len na psychotick
viac…DLHODOBÝ PRÍNOS LIEKU REAGILADLHODOBÝ PRÍNOS NÁŠHO LIEKU
Atypické antipsychotiká musia byť u pacientov so schizofréniou účinné počas celého priebehu ochorenia. KeďAtypické antipsychotiká musia byť u pacientov so schizofréniou účinné počas celého priebehu ochorenia. Keď u pacienta dôjde počas relapsu k akútnej exacerbácii
viac…