V tomto článku Fagiolini et al. skúmali účinnosť kariprazínu pri liečbe pacientov so schizofréniou na základe skúseností z reálnej praxe. Medzinárodný panel diskutoval o ich klinickej skúsenosti s kariprazínom v nádeji, že poskytne širší pohľad na to, ako kariprazín ovplyvňuje pacientov mimo prostredia klinických skúšaní.
Viac ako 50 % pacientov so schizofréniou má negatívne symptómy a liečba týchto symptómov môže pacientom ponúknuť významné funkčné výhody a zlepšiť ich kvalitu života, ako aj kvalitu života ich opatrovateľov. Vyššia účinnosť kariprazínu pri liečbe negatívnych symptómov sa považuje za jeho hlavnú výhodu oproti iným antipsychotikám a panel odporučil, aby pacienti s negatívnymi symptómami boli dôležitou „cieľovou skupinou pre kariprazín“.
Po pacientoch s prevládajúcimi negatívnymi symptómami boli skupiny pacientov, ktoré by podľa panelu najviac profitovali z liečby kariprazínom, nasledovné (v zostupnom poradí):
- pacienti s prvou epizódou,
- pacienti s metabolickými symptómami,
- pacienti s bludmi, halucináciami alebo pozitívnymi symptómami,
- pacienti rezistentní na liečbu a
- pacienti s drogovou závislosťou.
Schizofrénia je celoživotná porucha, ktorá si vyžaduje liečbu akútnych symptómov počas krátkych období exacerbácií a dlhodobú liečbu negatívnych symptómov. Kariprazín tiež preukázal dobrú účinnosť pri liečbe pozitívnych symptómov. Ak sú pozitívne symptómy veľmi závažné a len čiastočne reagujú na kariprazín, možno zvážiť ďalšie antipsychotikum a používať ho až do vymiznutia akútnej fázy. Monoterapiu možno vyskúšať vtedy, keď pacient dosiahne udržiavaciu fázu liečby.
Liečba negatívnych symptómov a udržiavanie dobrej znášanlivosti sú rovnako dôležité ako liečba pozitívnych a akútnych symptómov schizofrénie. Dlhodobý liečebný plán môže byť niekedy prehliadaný, najmä ak boli počiatočné rozhodnutia lekárov o liečbe urgentne vyvolané akútnymi pozitívnymi symptómami. Keď sú pozitívne symptómy liečené, ale negatívne symptómy pretrvávajú, môže byť potrebné, aby lekár zmenil lieky na liečbu negatívnych symptómov.
Vďaka dlhému biologickému polčasu kariprazínu je tento liek ideálnou voľbou pre pacientov s drogovou závislosťou alebo pre tých, ktorí nie sú adherentní alebo sú čiastočne adherentní, ak pacienti nechcú užívať depotnú formuláciu. Čiastočný agonizmus kariprazínu na dopamínových receptoroch D2/D3 môže zohrávať úlohu pri znižovaní túžby po návykových látkach.
Panel vyjadril názor, že kariprazín možno použiť na liečbu miernej alebo stredne závažnej agitácie, ak sa pridá druhé sedatívum, ale nemal by byť prvou voľbou u pacientov so závažnou agitáciou. Najčastejšou stratégiou riešenia agitácie bolo pridanie benzodiazepínu alebo antihistaminík. Pri zameraní sa na udržiavaciu liečbu môže byť pre lekárov prvou voľbou kariprazín augmentovaný týmito liekmi (napr. benzodiazepínmi) na kontrolu agitácie. Kariprazín má dobrú znášanlivosť, vďaka čomu je dobrou voľbou pre pacientov. Po dosiahnutí kontroly nad agitáciou možno benzodiazepíny vysadiť.
Obrázok 1: Ideálni pacienti pre kariprazín podľa kolektívnych skúseností a názorov panelu (prevzaté z textu)
Pri prechode na kariprazín panel lekárov uprednostňoval začatie liečby kariprazínom pri pomalom titrovaní iných antipsychotík smerom nadol. Dĺžka času na zmenu liečby sa pri rôznych typoch liekov líšila. Napríklad z aripiprazolu, čiastočného agonistu, sa môže prejsť za 1 týždeň alebo menej, ale pri prechode z risperidónu alebo haloperidolu je potrebný dlhší čas prekrytia. Lekári majú byť opatrní a pri znižovaní dávky liekov s významnými antihistaminergnými/antimuskarínovými účinkami, ako sú olanzapín a klozapín, by mali postupovať pomalšie (3 – 4 týždne), aby sa predišlo antihistaminergnému/muskarínovému rebound fenoménu. Okrem toho by si pri prechode z risperidónu mali byť lekári vedomí dopaminergného rebound fenoménu a predĺžiť čas krížovej titrácie (najmenej 2 – 3 týždne). Samozrejme, v rôznych situáciách (t. j. v akútnom prípade) môže byť potrebné vykonať titrácie inak.
V závislosti od pacientov a použitého dávkovania môže výrazné zlepšenie pozitívnych symptómov trvať 1 mesiac, kým pozorovanie zlepšenia komplexných negatívnych symptómov môže trvať až 6 mesiacov alebo viac. Optimálne dávkovanie podľa článku je zhrnuté v tabuľke 1.
Tabuľka 1: Dávkovanie kariprazínu v rôznych skupinách pacientov (prevzaté z textu)
Najčastejším vedľajším účinkom, ktorý panel lekárov zaznamenával v každodennej praxi, bola akatízia. Vo väčšine prípadov možno nežiaduce udalosti zvládnuť znížením dávky. V prípade akatízie možno tento vedľajší účinok úspešne kontrolovať pridaním beta-blokátorov alebo benzodiazepínov. Ďalším dlhodobým problémom sú sedácia a metabolické vedľajšie účinky, pričom sa ukázalo, že kariprazín má v tomto smere dobrý bezpečnostný profil. Metabolický syndróm, zvýšenie hmotnosti a kardiovaskulárne vedľajšie účinky sa pri kariprazíne nehlásili ako až také problematické.
V závere článku sa uvádza, že sa zistilo, že kariprazín má v reálnych klinických skúsenostiach výrazné výhody týkajúce sa jeho farmakodynamiky, farmakokinetiky, účinnosti a znášanlivosti. Vďaka týmto výhodám je kariprazín „jedným z liekov voľby pri dlhodobej liečbe schizofrénie nielen pre pacientov s prevládajúcimi negatívnymi symptómami, ale aj pre pacientov s pozitívnymi symptómami“.
Kód: 300021/R52. Predložené organizácii AIFA, dátum: xx/xx/xxxx
