Prednáška „The Complex Inter-Relationships Between Therapeutic Interventions, Neuroanatomy and Cognition in Major Psychoses“ (Komplexné vzájomné vzťahy medzi terapeutickými intervenciami, neuroanatómiou a kogníciou pri závažných psychózach), ktorú moderovali profesor Paolo Brambilla a profesorka Carrie Bearden na virtuálnom stretnutí EPA 2021 Virtual, sa pokúsila rozlúštiť súvislosti medzi liečbou, neuroanatómiou, psychopatológiou a kogníciou pri závažných psychózach. Prednášajúci, medzi ktorými boli aj moderátori a profesor Jair Soares, sa zamerali na dôležitosť zlepšenia nielen liečby, ale aj kvality života pacientov, ktorú často zhoršujú kognitívne symptómy. Dnes je už dobre známou skutočnosťou, že pacienti so závažnými psychiatrickými poruchami, ako sú schizofrénia, bipolárna porucha alebo závažná depresia, vykazujú zmeny v anatómii mozgu, ako aj deficity v neurokognitívnom fungovaní.1 Okrem toho sa nedávno ukázalo, že pri týchto poruchách je prospešné posilnenie neuroprotektívnych mechanizmov a využitie protizápalových látok.2 V tejto súvislosti sa prezentovali poznatky z proof-of-concept štúdií s aspirínom a protizápalovými látkami pri liečbe pacientov s bipolárnou depresiou.
Zápal ako potenciálny terapeutický cieľ pri bipolárnej poruche
Profesor Jair Soares, predseda psychiatrie a behaviorálnych vied na Univerzite v Texase, Science Center v Houstone, začal prednášku zdôraznením, že bipolárna porucha je heterogénny stav, preto si vyžaduje multimodálnu liečbu – rámec, ktorý uznáva multidimenzionálnosť a komorbiditu ochorenia.3
Dôležité je, že na základe nedávneho výskumu môže byť zápal jedným z konektorov tejto multidimenzionality tým, že je zodpovedný za niektoré základné patofyziologické zmeny vrátane zmien v mozgu. Zmeny objemu mozgu sú v skutočnosti dosť prevládajúce pri rôznych psychiatrických poruchách, ako je depresia,4 ktorá pravdepodobne súvisí so stresom vyvolaným mikropoškodením neurónov, ktoré spúšťa reakciu na opravu poranenia pozostávajúcu z neurozápalovej fázy na odstránenie bunkového odpadu a fázy spontánnej regenerácie tkaniva zahŕňajúcej neurotrofíny a neurogenézu.4 Takáto odpoveď môže byť spojená aj s chronickým zápalom.5
Profesor Soares potom pokračoval zdôrazňovaním, že v oblasti výskumu bipolárnej depresie sa zápalu venuje čoraz viac pozornosti a že v súčasnosti bolo vytvorených niekoľko hypotéz na vysvetlenie tohto vzťahu vrátane zmenených hladín periférnych cytokínov.7 Napriek tomu existuje aj možnosť, že dochádza k patologickému prepojeniu mozgu, ako ukazujú štúdie MRI poukazujúce na kortikálne abnormality u jedincov s bipolárnou poruchou, ktoré pozostávajú zo zníženej hrúbky kortexu vo frontálnej, mediálnej parietálnej a okcipitálnej oblasti.8
V prednáške profesor Soares hovoril o dôležitosti včasnej liečby v prípade bipolárnej poruchy, pretože je spojená s vyššou účinnosťou. Uviedol tiež, že hoci je v súčasnosti schválených množstvo liekov na liečbu bipolárnej poruchy, sľubné sú aj nefarmakologické intervencie. Pozitívne výsledky sa napríklad zaznamenali pri aeróbnom cvičení a silovom tréningu.9 Pokiaľ ide o zápal, ukázal niekoľko zaujímavých výsledkov, ktoré sa dosiahli pri použití protizápalových látok, ako sú celekoxib a nesteroidné protizápalové lieky.10 Okrem antagonistu TNF (infliximabu na liečbu rezistentnej depresie) sa skúmala aj liečba bipolárnej depresie minocyklínom a aspirínom, pričom výsledky boli sľubné.11, 12
Stručne povedané, profesor Soares zdôraznil, že zápal môže byť kľúčovým mediátorom cerebrálnych aj systémových abnormalít u pacientov s bipolárnou poruchou a skoré klinické výsledky naznačujú, že ide o platný potenciálny terapeutický cieľ.
Vplyv dlhodobo pôsobiacich injekčných antipsychotík (LAI) na myelín pri psychóze: Štúdia zobrazovania myelínovej vody s vysokým rozlíšením
Po prezentácii profesora Soaresa hovoril profesor Paolo Brambilla, riaditeľ Katedry psychiatrie na Univerzite v Miláne, o používaní dlhodobo pôsobiacich antipsychotík (LAI). Profesor Brambilla začal tým, že LAI môžu mať množstvo výhod, napríklad udržiavanie terapeutickej koncentrácie lieku počas niekoľkých týždňov, čím sa minimalizuje riziko non-adherencie so zníženou mierou relapsov a dlhodobými klinickými prínosmi.13 Okrem toho môžu pacientom pomôcť dosiahnuť zlepšenie kvality života, remisiu a prípadne zotavenie, čo sú dôležité dlhodobé ciele liečby.13
V tejto súvislosti profesor Brambilla povedal, že myelín, tuková látka, ktorá obklopuje axóny nervových buniek, bola nedávno z viacerých dôvodov v centre pozornosti výskumu. Po prvé, existuje stále viac dôkazov, že myelín sa podieľa na hypotéze odpojenia, čo je teória naznačujúca, že komunikácia medzi viacerými mozgovými okruhmi a oblasťami môže byť pri schizofrénii narušená, čo zase prispieva k centrálnej patofyziológii.14 Po druhé, deficity v traktoch bielej hmoty korelujú s patogénnymi udalosťami pre psychózu, ako ukázali štúdie využívajúce magnetickú rezonančnú difúziu.14 Potom profesor opísal výsledky štúdie, ktorá využívala zobrazovanie myelínovej vody – metódu magnetickej rezonancie, ktorá umožňuje in vivo meranie myelínu a zmien obsahu myelínu v mozgu.15 Cieľom štúdie bolo zistiť, či zmeny v klinickej symptomatológii korelujú so zmenami v myelíne.15 Konkrétne sa hodnotilo 10 psychotických pacientov zobrazovaním myelínovej vody v 36 záujmových oblastiach mozgu na začiatku a po 12 mesiacoch na LAI.15 Dôležité je, že sa zaznamenali významné zmeny v myelínovej vodnej frakcii, ktoré zrejme korelovali so zlepšením v klinickej symptomatológii.15
Profesor Brambilla uzavrel svoju prezentáciu tým, že dostupné údaje naznačujú, že u pacientov s prvou epizódou môžu LAI zlepšiť trajektóriu myelinizácie a majú priaznivý vplyv na kognitívne funkcie. V tomto ohľade môže byť lepšia adherencia poskytovaná LAI základom modifikovanej trajektórie vývoja myelínu, pričom po dlhodobo pôsobiacej terapii sa zotavenie zdá byť výraznejšie.
Jednoznačný a spoločný príspevok diagnózy a symptómov k neurokognícii pri ťažkých duševných chorobách v populácii Paisa v Kolumbii
Prof. Llorca poznamenal, že v liečebných usmerneniach sa uvádza, že by sa mala uprednostňovať antipsychotická monoterapia, ak je to možné, treba sa vyhnúť antipsychotickej polyfarmácii. Tieto odporúčania vychádzali z výsledkov vysokokvalitných štúdií liečby akútnej fázy, ale výsledky rozsiahlej observačnej štúdie, ktorú vykonali prof. Tiihonen et al., naznačujú, že na prevenciu opakovanej hospitalizácie a na udržiavaciu liečbu schizofrénie môžu byť určité kombinácie dvoch antipsychotík s rôznymi receptorovými profilmi lepšie ako monoterapia.4
Profesorka Carrie Bearden, docentka klinickej psychológie na Kalifornskej univerzite v Los Angeles, USA, začala poslednú prezentáciu sympózia prezentáciou údajov z nedávneho projektu Paisa.16 V tejto zaujímavej štúdii sa analyzoval vzťah medzi genetickým rizikom a závažnými duševnými chorobami na úrovni diagnóz, špecifických symptómov a kvantitatívnych znakov, ktoré môžu indexovať základné deficity.16 Cieľom štúdie bolo pochopiť dimenzionálne znaky, ktoré môžu lepšie reprezentovať biológiu, ktorá je základom ochorenia v rámci určitej diagnostickej kategórie.16 Išlo o prípadovú štúdiu s kontrolnou skupinou, v ktorej sa prípady so závažným duševným ochorením vrátane schizofrénie, bipolárnej poruchy typu I a II a veľkej depresívnej poruchy zisťovali prostredníctvom elektronických zdravotných záznamov.16 Všetci účastníci boli hodnotení z hľadiska rýchlosti a presnosti pomocou skupiny testov na hodnotenie neurokognitívnych funkcií PCNB (Penn Computerized Neurocognitive Battery). Okrem toho sa analyzovalo aj 5 neurokognitívnych testovacích domén (výkonná, pamäťová, komplexná kognícia, sociálna kognícia, senzomotorická).
Pri opise výsledkov profesorka Bearden povedala, že jedinci s bipolárnou poruchou typu I a schizofréniou vykazovali v kognitívnych doménach podobné poruchy presnosti a rýchlosti.16 Na rozdiel od toho mali osoby s bipolárnou poruchou typu II a závažnou depresívnou poruchou podobné výsledky ako kontrolní jedinci, s jemnými deficitmi vo výkonnej doméne a sociálnej kognícii.16 Profesorka povedala, že trojfaktorový model (psychóza, mánia a depresia) najlepšie reprezentoval údaje o symptómoch.16 V štúdii sa tiež zistilo, že kontrola diagnózy, premorbídneho IQ, závažnosti ochorenia a vysokého skóre celoživotnej psychózy sú spojené so zníženou presnosťou a rýchlosťou v kognitívnych doménach, zatiaľ čo vysoké skóre depresie bolo spojené so zvýšenou presnosťou sociálnej kognície.16
Svoju prezentáciu zakončila zdôraznením, že profil neuropsychologického poškodenia u týchto jedincov bol rozdvojený diagnózou (schizofrénia a bipolárna porucha typu I vs veľká depresívna porucha a bipolárna porucha typu II).16 Okrem toho deficity neboli pripísané aktuálnej závažnosti symptómov alebo medikácii a zdá sa, že existuje čiastočne nezávislý príspevok diagnózy a celoživotnej symptomatológie ku kognitívnemu fungovaniu.16 Dôležité je, že štúdia identifikovala súbor spoločných rizikových faktorov, ktoré predisponujú k psychóze aj zhoršenej kognícii naprieč kategóriami závažných duševných chorôb.16 Napokon pri pohľade do budúcnosti môžu genetické vyšetrenia naprieč diagnózami pomôcť vytvoriť biologicky platnejšiu nozológiu pre závažné psychiatrické poruchy.