Aj v prípade schizofrénie je hospitalizácia niekedy nevyhnutná a jej cieľom je najmä pomoc ľuďom v akútnej fáze ochorenia, ktorú nie je možné zvládnuť ambulantne.
Definícia schizofrénie
Schizofrénia je chronická duševná choroba. Zatiaľ neexistuje liečba, ktorá by ju dokázala úplne vyliečiť. Moderné lieky ale dokážu udržať prejavy schizofrénie v remisii a ľudia s týmto ochorením môžu žiť plnohodnotný život.
Vedeli ste však, že neexistuje iba jeden druh schizofrénie? Poznáme schizofréniu paraniodnú, jednoduchú, katatónnu, hebefrénnu, nediferencovanú či reziduálnu. Takisto neexistuje len jeden spôsob, akým sa schizofrénia prejaví. A všetky tieto premenné majú vplyv na to, či sa schizofrénia potvrdí už pri prvom vyšetrení či hospitalizácii.
Akútna fáza ochorenia
Hospitalizácia je najčastejšie nutná počas tzv. akútnej fázy ochorenia – teda fázy, keď sa začnú prejavovať príznaky, ako bludy či halucinácie. Tieto symptómy majú častokrát veľmi výrazný vplyv na zmenu správania a signalizujú, že niečo nie je v poriadku. Pre človeka sú totiž veľmi reálne a ovplyvňuje to jeho konanie.
Niektoré mu môžu nahovárať, že mu chce niekto ublížiť, čo vzbudzuje strach. Vďaka iným zas môže nadobudnúť pocit, že má nadprirodzené schopnosti. To je jedným z dôvodov, prečo najmä blízki a okolie vyhľadajú pomoc odborníka.
Nielen pozitívne príznaky a náhla zmena správania vedú k hospitalizácii. Častokrát sú výraznými (a niekedy aj jediným príznakom schizofrénie) negatívne symptómy, ktoré vnímame ako sociálne vyčlenenie a nedostatok (či poruchu) emócií.
Pri negatívnych symptómoch ľudia často stratia záujem o spoločnosť a bežné činnosti. Trávia týždne či dlhé mesiace iba vo svojej izbe alebo byte a často zanedbávajú starostlivosť o seba či okolie.
Čo je účelom hospitalizácie a ako dlho trvá?
Cieľom hospitalizácie je stabilizácia akútneho stavu schizofrénie, pomoc pacientovi pri pochopení svojho ochorenia a zabezpečenie bezpečného prostredia. Nejde iba o nastavenie liečby a predpísanie liekov, ktoré bude pacient užívať do konca života.
Každá hospitalizácia (a aj následná ambulantná starostlivosť) má za cieľ celostný, alebo tiež biopsychosociálny prístup – teda pomoc vo všetkých aspektoch života pacienta a jeho rodiny, do ktorých schizofrénia zasahuje.
Dĺžka hospitalizácie
„Dĺžka hospitalizácie nie je pevne daná a závisí od mnohých faktorov. Priemer v našej nemocnici je asi 8 týždňov. Na našej klinike disponujeme 4 oddeleniami – od akútnej časti až po tzv. doliečovaciu časť.
V akútnej fáze je režim prísnejší, odzrkadľuje najmä stav, v akom sa pacient aktuálne nachádza, alebo v akom k nám prišiel. V doliečovacej časti je režim uvoľnenejší a v tomto čase chodia pacienti aj na pravidelné trojdňové priepustky do domáceho prostredia.“
– MUDr. Zuzana Repková, primárka psychiatrickej kliniky mužského oddelenia psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku.
Dĺžka hospitalizácie sa môže líšiť aj podľa nemocníc. Na niektorých slovenských psychiatrických oddeleniach trvá hospitalizácia od troch týždňov.
Diagnostika (pri prvom pobyte v nemocnici)
V prípade prvej hospitalizácie a podozrení na schizofréniu je nutná diferenciálna diagnostika – čiže súbor vyšetrení, ktoré majú za úlohu vylúčiť iné príčiny symptómov.
Vylúčiť je potrebné napríklad temporálnu epilepsiu alebo poškodenia mozgu. Vyšetrenia v nemocnici zahŕňajú odber krvi alebo zobrazovacie vyšetrenia, ako CT či MRI.
Aj požitie alkoholu, drog či iných látok môže sprevádzať symptómy podobné tým, ktoré sú spojené so schizofréniou. Akútna intoxikácia sa vylučuje pomocou testu moču.
Anamnéza a rozhovor so psychiatrom
Pri anamnéze je dôležité zamerať sa na výskyt schizofrénie v rodine a tzv. zlom životnej línie, pod ktorým rozumieme zmenu v dovtedajšom vývoji a správaní človeka.
Akútnej fáze takmer vždy predchádza prodromálna fáza, ktorá je spojená aj s kognitívnymi príznakmi. Ľudia si na sebe alebo svojom blízkom môžu všimnúť problémy s pamäťou, sústredením či schopnosťou dokončiť naplánované úlohy.
Liečba schizofrénie
Akútna fáza ochorenia sa lieči najmä antipsychotikami. Liečba schizofrénie je celoživotná. Už v rámci hospitalizácie, ale aj počas následnej ambulantnej starostlivosti je ale snahou psychiatra nastaviť liečbu tak, aby bola účinná a zároveň čo najmenej zaťažujúca.
K zmene liečby schizofrénie sa pristupuje, ak je stav dlhodobo stabilný alebo naopak, ak pretrvávajú niektoré zo symptómov, napríklad tie negatívne.
Problémom však býva nízka adherencia – teda neochota pacienta spolupracovať pri liečbe a manipulácia alebo vysadenie liekov bez predošlej konzultácie.
Elektrokonvulzívna terapia
V rámci hospitalizácie sa môžu pacienti stretnúť tiež s elektrokonvulzívnou terapiou (hovorovo elektrošokmi).
Elektrokonvulzívna terapia je bezpečná metóda, pri ktorej sa do mozgu vysiela elektrický prúd nízkej intenzity. Vďaka nemu dôjde k zmenám v uvoľňovaní chemických látok (neurotransmiterov) v mozgu. Pri vyšetrení je okrem psychiatra prítomný aj anesteziológ. Ide totiž o terapiu v krátkodobej celkovej anestéze.
V prípade schizofrénie sa využíva v akútnych fázach ochorenia, pri ktorých má potenciál zvrátiť príznaky schizofrénie, alebo tiež v prípade farmakorezistencie, teda stavu, keď podaný liek neúčinkuje dostatočne.
Podporné terapie
Súčasťou liečby je viacero aktivít, ktoré majú za cieľ pomôcť pacientovi aj jeho blízkym prijať ochorenie a zvládnuť každodenný život.
Základom je denný režim a starostlivosť o seba, pravidelný spánok, stravovanie a pohyb.
Napríklad v prípade psychiatrickej kliniky Phillipa Pinela v Pezinku môžu pacienti využiť posilňovňu alebo vonkajšie ihriská či pravidelné spoločné cvičenia v telocvični.
Podpornou terapiou je tiež fyzioterapia. Tu môžu pacienti rehabilitovať, cvičiť, chodiť na masáže alebo parafín.
Pravidelná je aj psychoterapeutická skupina, edukačné aktivity, arteterapia, vychádzky do prírody v okolí.
„V rámci hospitalizácie sa snažíme ponúknuť pacientom aj zaujímavý program, napríklad koncerty umelcov, ktorí k nám prichádzajú.“
– MUDr. Zuzana Repková, primárka psychiatrickej kliniky mužského oddelenia psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku.
Okrem spomenutých pohybových a edukačných aktivít majú pacienti k dispozícii tiež knižnicu, spoločenské miestnosti s televíziou alebo hernou konzolou.
Blízki pacienta
Jedným z dôvodov, prečo sa ľudia boja hospitalizácie na psychiatrickom oddelení, je strach z odlúčenia. Účasť blízkych je ale mimoriadne dôležitá už v tomto období.
Počas pobytu na akútnom oddelení majú blízki k dispozícii linku alebo email na ošetrujúceho lekára. Za svojím blízkym môžu prísť v rámci návštevných hodín alebo telefonovať vo vybraných časoch.
Na doliečovacom oddelení je režim voľnejší. V prípade potreby môžu pacienti opúšťať kliniku vo vopred dohodnutom čase v sprievode blízkych.
Liečba po hospitalizácii
Starostlivosť po hospitalizácii je najmä v rukách ambulantných psychiatrov. Niektorí pacienti môžu potrebovať hospitalizáciu aj v budúcnosti. Závisí to od mnohých faktorov, ale dodržiavanie režimu, ktorý sa nastavil v nemocnici, má za cieľ znižovať riziko opakovaných akútnych epizód.
Video
Viac vám o nemocničnej liečbe schizofrénie povie vo videu MUDr. Zuzana Repková, primárka psychiatrickej kliniky mužského oddelenia v psychiatrickej nemocnici Phillipa Pinela v Pezinku.
Fotogaléria PNPP
Psychiatrické oddelenia
Elektrokonvulzívna terapia
Podporné terapie a aktivity
Fyziatricko-rehabilitačné oddelenie
Telocvičňa
Posilňovňa
Vonkajšie športoviská
