Je možné so schizofréniou pracovať a študovať?

Ľudia s dlhodobými duševnými chorobami (vrátane schizofrénie) sa stretávajú s prekážkami, ktoré im bránia pracovať. Či už je to z dôvodu stigmatizácie, predsudkov alebo diskriminácie.¹

Napriek tomu, že informovanosť verejnosti o duševnom zdraví sa vo všeobecnosti zlepšuje, so schizofréniou sa stále viaže istá stigmatizácia. Niekto si môže myslieť, že ľudia so schizofréniou sú násilníckí, že si nedokážu udržať zamestnanie alebo že sa ich správanie môže náhle a nečakane zmeniť.²

Druhá strana mince

Schizofrénia sa obvykle objavuje vo veku od 18 do 35 rokov, keď väčšina ľudí študuje alebo si začína budovať kariéru.³ Diagnóza schizofrénie je pre nich skľučujúca a môže zmariť ich plány, pretože možno nikdy nedosiahnu vzdelanie a prax, ktoré pre úspešnú kariéru potrebujú.

Schizofrénia má preto kritický dosah na možnosti vzdelávania a zamestnania. Tým, ktorí sú zamestnaní, môžu príznaky ochorenia, vedľajšie účinky liečby a opakované epizódy brániť v tom, aby si zamestnanie udržali.⁴

Čo hovoria štúdie?

Aj napriek opakovane zdôrazňovanej potrebe pracovného zaškolenia, zaradenia a podporných služieb, je v tejto skupine jeden z najvyšších podielov nezamestnanosti zo všetkých profesne znevýhodnených skupín.⁷

Nezamestnanosť osôb so schizofréniou sa dá len ťažko porovnávať so všeobecnou populáciou, pretože väčšina odhadov v USA a v Európe naznačuje, že pracuje menej ako 20 % pacientov so schizofréniou.⁸ Prieskumy vykonané medzi pacientami so schizofréniou preukazujú nespokojnosť s nízkou zamestnanosťou, pričom záujem pracovať vyjadruje 55 – 70 % opýtaných.⁹

Dopad nezamestnanosti

Cena za nezamestnanosť je v tejto populácii vysoká. Nejde len o finančné hľadisko, ale tiež o nedosiahnutie spoločensky hodnotnej roly a depriváciu z nej vyplývajúcich výhod, ako je sebadôvera a sebestačnosť.¹⁰

Okrem toho môže prísľub práce aspoň u niektorých jedincov znížiť alebo úplne eliminovať potrebu vyplácania podpory pre zdravotne postihnuté osoby.¹¹

Zamestnanosť ľudí so schizofréniou a odozvu na pracovnú rehabilitáciu môže nepriaznivo ovplyvniť niekoľko faktorov.¹²

Zhoršenie kognitívnych funkcií

Pri schizofrénii často dochádza k zhoršeniu kognitívnych funkcií, ktoré má nielen klinický, ale aj funkčný význam. Toto zhoršenie sa môže prejaviť ako problémy s pozornosťou, pamäťou, fungovaním a rýchlosťou spracovania informácií.¹²

Ukázalo sa, že ide o najproblematickejší faktor z hľadiska práce, pretože takýto človek má ťažkostí pri vzájomnej komunikácii, ťažkosti s výkonným fungovaním alebo oslabením kognitívnych funkcií, predovšetkým spracovaním informácií a schopnosťou učiť sa.¹³

Poruchy spôsobené návykovými látkami

Zneužívanie návykových látok a závislosti sú pri schizofrénii veľmi časté. Následne to súvisí s horším priebehom ochorenia vrátane vyššieho výskytu relapsov a pobytov v nemocnici, horšieho psychosociálneho fungovania a problémov, ktoré súvisia so zákonom, zdravím a bývaním.¹⁴

Telesné choroby

Ľudia so schizofréniou sú náchylnejší na telesné ochorenia z dôvodu vedľajších účinkov antipsychotík. Tie pôsobia na látkovú výmenu a môžu podnietiť návyky na nezdravý životný štýl (časté fajčenie, fyzická nečinnosť a nezdravá strava).¹⁵

Aké benefity prinesie zamestnanie človeka so schizofréniou?

Pre tých, ktorí môžu pracovať, má zamestnanie niekoľko výhod. Ide napríklad o:

• finančnú nezávislosť,
• spoločenský kontakt,
• vyššie sebavedomie.¹⁶

Práca je jedným z hlavných spôsobov, akým ľudia vstupujú do kontaktov so spoločnosťou. Navyše prináša nové spoločenské kontakty a možnosti získať nových priateľov.

Vplýva to aj na psychiku človeka so schizofréniou, pretože ak dostane v práci niečo na zodpovednosť, cíti sa dôležitejší a má dojem, že jeho život má nejaký účel. V štúdiách, ktoré hodnotia pocit účelnosti života, dosahujú ľudia s psychózou veľmi nízke skóre. To ich môže viesť k zneužívaniu návykových látok alebo k samovražedným pokusom.¹⁷

Zameriavať sa treba aj na podporu udržania si zamestnania

Vzhľadom na to, že podiel zamestnaných ľudí so schizofréniou je značne nízky, snahy smerujú skôr k získaniu práce pre nezamestnaných než k podpore tých, ktorí už študujú alebo pracujú.⁷

Včasnejšie intervencie by umožnili mladým študentom zvládnuť prechod do sveta práce. Pomohlo by to aj tým, ktorí už majú stanovenú diagnózu a pracujú, pretože by sa zvýšili ich šance na udržanie si práce.^5, 18

Očakávania vs realita

Mnoho ľudí so schizofréniou veľkú motiváciu pracovať, ale očakávania zamestnávateľov a ďalších zúčastnených strán sa veľmi líšia. Niektorí ľudia nepredpokladajú, že človek so schizofréniou bude mať schopnosť prispôsobiť sa dlhodobému konkurencieschopnému zamestnaniu, a často to nevidia ani ako reálny cieľ.

Návrhy riešení situácie

Aj napriek značným prekážkam pri získaní a udržaní si zamestnania, ktorým ľudia so schizofréniou čelia, sú cesty k zamestnaniu, zotaveniu a začleneniu jasné. Riešenia držia v rukách zúčastnené strany a je potrebné vyvinúť snahu vo viacerých smeroch.

Zamestnávatelia

Mali by si zabezpečiť dostatočnú a správnu informovanosť a byť pripravení reagovať, keď im zamestnanec povie, že má schizofréniu alebo iné závažné duševné ochorenie. Okrem toho by mali zlepšiť zverejňovanie takých informácií vo firemnej kultúre a realizovať zmeny tak, aby vyhovovali potrebám ľudí so schizofréniou.

Rodina a opatrovatelia

Pre ľudí s duševným ochorením, ako je schizofrénia, môže znamenať zásadný rozdiel v dosiahnutom výsledku sieť osôb, ktoré im poskytujú podporu. Ich úlohou by malo byť podporovať priania a ciele pacientov a získať pre nich prístup k službám, ktoré ponúkajú podporu ľuďom so schizofréniou a ich rodinám, ako sú napríklad služby organizácií pre práva pacientov, charitatívne organizácie a orgány na podporu zamestnanosti.

Zdravotníci

Mali by sa pacientov pri najbližšej príležitosti spýtať na ich pracovnú anamnézu a priania v oblasti kariéry a poskytnúť im kvalitné podporné služby. Pri rozhodovaní o liečbe by mali zohľadniť zamestnanie. Mali by odporučiť špecialistov na kariérny rozvoj pacientom, ktorí sú na ceste späť do zamestnania, a posilniť liečebné opatrenia. Tiež by mali podporovať samostatnosť a návrat do práce, ale tiež poskytovať príležitosti na posilnenie postavenia ľudí s duševným ochorením a takisto využiť ich skúsenosti pri pomoci druhým.

Vláda

Politici by mali vypracovať regionálny, vnútroštátny alebo širšie použiteľný plán na zvýšenie miery zamestnanosti ľudí s ťažkým duševným ochorením. Je nevyhnutné, aby každá vláda vytvorila pracovnú skupinu odborníkov z viacerých odborov, a to nielen z ministerstva zdravotníctva, ale tiež z ministerstva práce a sociálnych vecí, ktorej cieľom by bolo zvýšiť mieru zamestnanosti v priebehu desiatich rokov na 25 %.¹⁹

Záver

Schizofrénia postihuje prakticky každého inak. Každý má iné charakteristiky ochorenia, ako je vznik a typ príznakov, čas stanovenia diagnózy a sprievodné ochorenia, sociálna situácia a dostupné podporné siete. Pretože žiadny človek so schizofréniou nie je rovnaký, je náročné vytvoriť stratégiu služieb na podporu zamestnanosti, ktorá by fungovala u každého.⁴