Kognitívne poruchy patria medzi základné charakteristiky schizofrénie a ukázalo sa, že zásadne ovplyvňujú fungovanie jedinca.1 Celkové fungovanie úzko súvisí s kvalitou života.
Funkčné zhoršenie pri schizofrénii je z veľkej časti spôsobené negatívnymi a kognitívnymi príznakmi, ktoré môžu narúšať sociálne fungovanie, pracovnú pamäť a výkonné funkcie.
Je dôležité, aby sa moderné liekové režimy zameriavali aj na túto zásadnú nepokrytú potrebu. Aj napriek množstvu údajov, ktoré svedčia v prospech prínosu postupov zlepšujúcich kognitívne funkcie pri schizofrénii, zostáva ešte množstvo nezodpovedaných otázok.
Výskum sa zameriava predovšetkým na hľadanie potenciálnych faktorov, podľa ktorých by bolo možné vopred predpovedať účinnosť rehabilitácie kognitívnych funkcií, pretože účinnosť liečby z veľkej časti závisí od vhodného výberu jedincov podľa závažnosti ochorenia a metód liečby.2
Fungovanie človeka so schizofréniou
Existuje aj ďalší cieľ liečby schizofrénie, o ktorom sa hovorí menej. Zachádza ďalej ako len obyčajná snaha o zníženie frekvencie psychotických epizód a často sa naň liečba nezameriava tak, ako na pozitívne symptómy: je ním fungovanie jedinca.1
Zlepšenie funkčnej kapacity jedinca totiž ovplyvní kvalitu jeho života, ktorá je nakoniec rovnako významná ako liečba pozitívnych symptómov. Prístup k liečbe je viacfaktorový a obvykle zahŕňa:
- podávanie psychofarmák,
- psychologické zásahy,
- pomoc s bývaním a finančným zaistením.3
Úplne zásadný je individuálny liečebný plán. Na dodržiavanie liečby, jej účinnosť a kontinuitu starostlivosti sú potrebné pravidelné kontroly, zhodnotenie dosiahnutého klinického pokroku a posúdenie potrebných zmien režimu liečby.4
Možnosti liečby schizofrénie pri rôznych epizódach
K dispozícii je niekoľko možností liečby, ktoré sa využívajú v závislosti od prípadu a závažnosti schizofrénie.
Akútne psychotické epizódy
Pri akútnej psychotickej epizóde je najdôležitejšie zmierniť pozitívne symptómy. V týchto prípadoch je voľbou číslo jedna adekvátna farmakoterapia a posúdenie funkcieschopnosti.
Zásadné je vybrať lieky, ktoré nebudú mať na pacienta tlmiace (sedatívne) účinky alebo neznesiteľné vedľajšie účinky, ktoré by mohli byť nepriaznivým „iatrogénnym“ (liečbou navodeným) faktorom ovplyvňujúcim funkcieschopnosť.
Je bezpečnejšie dosiahnuť sedáciu pomocou benzodiazepínov podávaných v najnižšej účinnej dávke než antipsychotikami. Výber silno sedatívneho antipsychotika v tomto štádiu môže brániť neskoršiemu prepusteniu z nemocnice.
Chronické psychotické epizódy
Pozitívne symptómy sa pri všetkých diagnózach liečia podobne, aj keď sa používajú iné dávky, režimy a dĺžka liečby. Ak však nie sú pozitívne symptómy také časté alebo ak nie sú prítomné vôbec a v klinickom obraze prevažujú negatívne a kognitívne symptómy, je tu priestor pre iný druh liečby.
Pri miernej alebo stredne závažnej depresii a úzkosti sa napríklad ako liečba prvej voľby odporúča kognitívno-behaviorálna terapia.6 V takých prípadoch sa tiež veľmi odporúča úprava životného štýlu a pravidelná fyzická zátaž, pretože bolo preukázané, že upravujú funkcie mozgu, zlepšujú pamäť, schopnosť robiť viac úloh naraz a schopnosť plánovať, navodzujú obnovu mozgových buniek a dĺžku sústredenia.7
Pre udržanie remisie je zásadná aj finančná podpora a naplnenie kariérnych cieľov.
Liečba negatívnych príznakov
Ak je potrebné zlepšiť funkcieschopnosť, je nutné zvážiť aj liečbu negatívnych symptómov (obr. 1).3 Napriek tomu, že negatívne symptómy postihujú až 26 % pacientov so schizofréniou a až 58 % ambulantných pacientov so schizofréniou, horšie reagujú na súčasné lieky ako pozitívne symptómy.9
Účinnosť na negatívne symptómy navyše preukázalo len niekoľko antipsychotík.10 Z tohto dôvodu zostáva nedostatok účinných liekov na liečbu negatívnych symptómov významnou nesplnenou potrebou, predovšetkým pokiaľ zvážime význam týchto príznakov na výsledky dosahované u pacientov.9
Manažment kognitívnych príznakov
Okrem negatívnych symptómov je tu ďalšia kategória príznakov, na ktoré schválené lieky necielia: kognitívne symptómy (obr. 1). Aj tieto príznaky súvisia s celkovou funkcieschopnosťou a zostávajú nenaplnenou medicínskou potrebou.11, 12
Výskum kognitívnych symptómov v posledných desaťročiach značne pokročil. Moderné lieky a režimy však stále vedú márny boj pri dosahovaní výrazného zlepšenia tejto kategórie príznakov. Úspešné výsledky pilotných štúdií zameraných na kognitívne príznaky sa nepotvrdili vo veľkých štúdiách. To potvrdzuje fakt, že je stále nutný rozsiahly výskum v oblasti tejto problematiky.14
Výzvou ostávajú negatívne a kognitívne príznaky
Hlavným cieľom dnešných liekových režimov je zlepšiť celkové fungovanie. Doposiaľ sa väčšina klinických úspechov dosiahla vyriešením pozitívnych symptómov. Moderné terapeutické možnosti by sa mali zameriavať aj na negatívne a kognitívne symptómy a mali by sa často a pravidelne prehodnocovať a upravovať podľa individuálnych potrieb a preferencií.15
Úspešný antipsychotický režim by mal ideálne zahŕňať liečbu všetkých kategórií symptómov, zlepšovať sociálne fungovanie a brániť zhoršovaniu kognitívnych funkcií. Hlavným cieľom vysoko úspešného plánu liečby by malo byť podstatné zlepšenie celkovej funkcieschopnosti, ktoré povedie k zvýšeniu kvality života.16
