Schizofrénia
Schizofrénia je závažná chronická duševná porucha, ktorá ovplyvňuje správanie, vnímanie, myslenie, emócie a osobnosť. Prvé príznaky schizofrénie začínajú obvykle v mladom veku.
U mužov sa príznaky objavujú zvyčajne vo veku 18 – 25 rokov. U žien obvykle v neskoršom veku, medzi 25. – 35. rokom života. Jej prejavy sa však môžu objaviť aj pred 15. rokom (tzv. skorá forma schizofrénie), ako aj po 40. roku života (tzv. neskorá forma schizofrénie). Schizofrénia je diagnostikovaná u oboch pohlaví a vo všetkých kultúrach. Na svete žije viac ako 24 miliónov ľudí so schizofréniou a vyskytuje sa o niečo častejšie u mužov ako u žien.
Schizofrénia má širokú škálu príznakov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých kategórií: pozitívne (napr. halucinácie, bludy a rôzne poruchy správania), negatívne (spojené s chudobným vyjadrovaním, zníženými prejavmi emócií a oslabenou motiváciou) a kognitívne (ťažkosti s utriedením myšlienok, sústredením, plánovaním a ďalšími poruchami pamäti).
Príčiny schizofrénie
Jednoznačná príčina schizofrénie nie je do dnešného dňa úplne známa. Podľa doterajších poznatkov sa jedná o kombináciu psychologických a environmentálnych faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť prepuknutia schizofrénie pri existujúcej genetickej predispozícii (náchylnosti), napríklad komplikácie v tehotenstve, pri pôrode, zneužívanie návykových látok a ďalšie.
Niektorí ľudia majú zvýšené riziko prepuknutia schizofrénie a stresujúca alebo silne emocionálna udalosť u nich môže vyvolať psychotickú epizódu (bludy, halucinácie, rôzne poruchy správania).
Riziko schizofrénie je vyššie v rámci rodiny, sčasti z dôvodu možných genetických faktorov, ktoré sú podkladom schizofrénie. Vplyv génov však závisí aj od ich interakcie s prostredím, takže genetiku samotnú nemožno priamo spájať s rozvojom schizofrénie.
Schizofrénia a užívanie marihuany
Početné vedecké práce skúmali súvislosť medzi užívaním marihuany a psychózou.
Niektorí vedci tvrdia, že užívanie marihuany zvyšuje pravdepodobnosť vzniku schizofrénie a takisto že ľudia s duševnou poruchou a ľudia s predispozíciou k psychóze častejšie užívajú marihuanu než bežná populácia.
Nová práca, ktorá vyšla v roku 2019 v časopise Lancet, tvrdí, že ak by nebola dostupná marihuana, predišlo by sa tým 30 % prípadov prvej psychotickej epizódy v Londýne a 50 % prípadov v Amsterdame.
Na vzniku a rozvoji schizofrénie sa podieľajú aj iné návykové látky, z ktorých práve je marihuana najviac preskúmaná.
Štruktúra mozgu a schizofrénia
Na výskyt a rozvoj ochorenia môžu mať vplyv aj niektoré odchýlky v štruktúre a funkcii mozgu.
Výskum ukázal, že ľudia so schizofréniou majú pozmenený vývoj mozgu už vo veku dospievania. Zdá sa, že k tomu dochádza dvoma možnými spôsobmi.
Nadmerné rednutie synapsií
Nervové bunky v mozgu sú prepojené do sietí, ktoré sú dôležité pre funkciu a vývoj mozgu. Výbežky nervových buniek vstupujú do vzájomných spojov, ktoré sa nazývajú synapsie. V prefrontálnej kôre (prednej časti mozgu) sa môžu synapsie príliš „preriediť“, čo narúša normálne spájanie v rámci siete nervových buniek. Rednutie synapsií je normálny jav, ale u ľudí so schizofréniou je vystupňované.
Nesprávna regulácia nervových prenášačov
Nervové bunky vzájomne komunikujú pomocou neurotransmiterov (nervových prenášačov), čo sú chemické látky, ktoré v mozgu prenášajú signály. Zlá regulácia týchto nervových prenášačov môže viesť k narušeniu prenosu signálov a ovplyvniť vývoj mozgu. Zdá sa, že u ľudí, ktorí majú schizofréniu, niektoré nervové prenášače vykazujú zmenenú aktivitu. Ide hlavne o dopamín, sérotonín a glutamát.
