schizofrenia a zavislosti

Schizofrénia a závislosti

U ľudí, ktorí užívajú drogy, sa môžu rozvinúť príznaky, ktoré pripomínajú schizofréniu. V niektorých prípadoch môže užívanie drog skutočne navodiť stav, z ktorého sa rozvinie toto duševné ochorenie. Okrem toho sa u veľkej časti psychiatrických pacientov objavuje patologické hráčstvo. Pozrime sa preto bližšie na súvislosť medzi schizofréniou a užívaním alkoholu, drog a patologickým hráčstvom.

Schizofrénia a poruchy osobnosti sa často prekrývajú so závislosťou od drog alebo alkoholu.1 Drogy, alkohol a návykové správanie, ako je patologické hráčstvo, využívajú jedinci často ako dysfunkčné postupy, pomocou ktorých sa pokúšajú lepšie zvládnuť príznaky ochorenia.2

Čím viac jedinec užíva návykové látky, aby zvládol svoje príznaky, tým väčšie je riziko rozvoja závislosti.2

Čo hovoria štatistiky?

Štúdie poukazujú na to, že približne polovica tých, ktorí trpia duševnou chorobou, takisto zneužíva návykové látky. Poprípade sa u nich môže závislosť od drog či alkoholu rozvinúť neskôr.3

Podľa publikovaných údajov užívalo v minulom roku drogy alebo zneužívalo alkohol viac ako 8 miliónov dospelých (3,4 % všetkých dospelých) s duševnou chorobou. Pritom súčasný výskyt duševnej choroby a poruchy spojenej s užívaním návykových látok malo 2,6 milióna dospelých.3

Možná súvislosť medzi užívaním drog a schizofréniou

Niektoré dôkazy však naznačujú, že medzi užívaním určitých drog a príznakmi schizofrénie existuje kauzálna súvislosť.4

LSD a THC

Napríklad dietylamid kyseliny lysergovej (LSD) a ďalšie halucinogény môžu viesť k rozvoju aktívnych prípadov ochorenia, 5 zatiaľ čo marihuana môže vďaka svojej účinnej látke tetrahydrokanabinolu (THC) u niektorých ľudí vyprovokovať začiatok ochorenia.6

THC má silný účinok na mozog, ktorý u ľudí zásadným spôsobom ovplyvňuje schopnosť úsudku a vytváranie alebo používanie pamäti. Keď človek bez ohľadu na svoje duševné zdravie fajčí alebo konzumuje marihuanu, prejaví sa u neho dezorganizácia a narušenie funkcie mozgu a následne sa dočasne rozvinú niektoré symptómy, ktoré sa bežne vyskytujú pri schizofrénii.6

Postupom času môžu neurologické účinky drogy zvýšiť pravdepodobnosť, že sa rozvinie ochorenie samo, a to predovšetkým u ľudí s ďalšími významnými rizikami vzniku schizofrénie.7

Alkohol

Konzumácia alkoholu vedie k zvýšeniu rizika akútneho alebo chronického poškodenia a môže navodiť psychotickú epizódu alebo zhoršiť psychiatrické ochorenie.8

Závislosť od alkoholu zvyšuje pravdepodobnosť rozvoja schizofrénie viac ako užívanie halucinogénov.9

Okrem toho majú ľudia so schizofréniou, ktorí konzumujú alkohol alebo užívajú nelegálne drogy, menšiu motiváciu zmeniť svoje návykové správanie, vyšší výskyt relapsov zneužívania návykových látok a neužívania liečby.10

Vzhľadom na prevažujúci nedostatok motivácie, jeho súvislosť so schizofréniou11 a potenciálnu spojitosť medzi nízkou motiváciou a pokračujúcim užívaním návykových látok10, môže byť strata motivácie jedným z najkritickejších faktorov, ktoré majú vplyv na horšie zotavenia u osôb s touto poruchou, ktoré požívajú alkohol a užívajú nelegálne drogy.

Schizofrénia a patologické hráčstvo

Niekoľko štúdií navyše naznačilo častý súčasný výskyt psychiatrických porúch a porúch kontroly impulzov vrátane patologického hráčstva.12 – 14 Patologické hráčstvo je často spojené so zatknutím, uväznením a ďalšími nežiaducimi opatreniami.14

Vzhľadom na rôzne nepriaznivé životné udalosti, ako sú finančné a rodinné problémy spôsobené hráčstvom, možno očakávať, že ľudia so schizofréniou budú mať vyššie riziko relapsov a pobytu v nemocnici z dôvodu svojej vyššej citlivosti na stres.14

Je potrebné uviesť, že niektoré práce potvrdili výskyt patologického hráčstva v rodinných líniách psychiatrických pacientov.15 Zatiaľ však nie je možné určiť, či je ich súčasný výskyt daný skôr genetickými faktormi, vplyvmi vonkajšieho prostredia alebo obomi.16

Epidemiologické údaje tiež naznačujú, že patologickí hráči, u ktorých je vyššia pravdepodobnosť rozvoja schizofrénie v neskoršom živote, sú častejšie muži v mladšom veku a skôr z nižších socioekonomických vrstiev.

Liečba patologického hráčstva?

Aj keď boli pri liečbe patologického hráčstva skúmané viaceré lieky a behaviorálne režimy, štúdie väčšinou vyraďovali pacientov s psychózami.19 Lekári by u pacientov so schizofréniou mali pátrať po potenciálnych problémoch s patologickým hráčstvom, a to predovšetkým u tých, ktorí predtým alebo aktuálne užívali drogy alebo zneužívali alkohol.

Je potrebná ďalšia štúdia, ktorá by sa zaoberala možným rizikom a protektívnymi korelátmi problému a patologického hráčstva u pacientov s psychózami, a tiež je nutné hľadať účinnú liečbu pre týchto pacientov.

Záver

Nakoniec bola opísaná silná súvislosť medzi zneužívaním celej škály návykových látok alebo alkoholu a zvýšeným rizikom rozvoja schizofrénie neskôr v živote, aj keď príčinný vzťah stále nie je možné jednoznačne doložiť.

V rámci prebiehajúceho hľadania postupov, ktoré by pomohli znížiť užívanie návykových látok pri schizofrénii, by mohlo pomôcť viac sa zamerať na nedostatok motivácie alebo na súvislosť medzi motiváciou a užívaním návykových látok pri snahe o úplné pochopenie ich vzťahu a zlepšenie výsledkov liečby.

  1. https://www.psychologytoday.com/us/conditions/co-occurring-disorders
  2. Batel. Eur Psychiatr. 2000; 15(2):115-122.
  3. https://www.samhsa.gov/data/sites/default/files/NSDUH-FFR1-2016/NSDUH-FFR1-2016.htm#summary
  4. Shah and Gonzalez-Maeso. ACS Chem Neurosci. 2019; 10(7):3068-3077.
  5. Muller and Borgwardt. Swiss Med Wkly. 2019; 149:w20124.
  6. Arendt et al. BJP 2005, 187:510-515.
  7. Mauri. Dual Diagn Open Acc 2016; 1:11.
  8. Vuorilehto et al. Psychol Med. 2009; 39:1697-1707.
  9. Nielsen et al. 2017; 47 (9):1668-1677
  10. Horsfall et al. Harv Rev Psychiatry. 2009; 17(1):24-34.
  11. Fervaha et al. JAMA Psychiatry. 2014 Sep; 71(9):1058-65
  12. Templer et al. Comprehensive Psychiatry. 1993;34(5):347–351.
  13. Grant et al. Am J Psychiatry. 2005 Nov;162(11):2184–2188.
  14. Schrerer et al. Arch Gen Psychiatry. 2005;62:677–683.
  15. Raylu et al. Clin Psychol Rev. 2002;22:1009–1061.
  16. Borras and Huguelet. The American Journal on Addictions. 2007; 16:269-271.
  17. Shaffer et al. Can J Public Health. 2001; 92(3):168-72.
  18. National Research Council. Pathological Gambling: A Critical Review. Washington, DC: National Academy Press; 1999.
  19. Grant et al. Oxford University Press; 2007. pp. 561–578.

Zdieľať