Schizofrénia je chronická psychická porucha, ktorá ovplyvňuje spôsob, akým človek posudzuje, vníma a správa sa. U ľudí so schizofréniou dochádza k poruchám vnímania sveta a vyjadrovania sa. Často sa zdá, že stratili kontakt s realitou, čo spôsobuje značné problémy im, ich rodinným príslušníkom a priateľom.

Ľudia so schizofréniou môžu mať problémy s rozoznávaním reality od fantázie. Môžu sa obávať, že im ostatní čítajú myšlienky a tajne im plánujú ublížiť. Môžu tiež počuť, vidieť, cítiť alebo sa dotýkať vecí, ktoré neexistujú. Inokedy môžu mať problémy s cítením, vnímaním a vyjadrovaním emócií. Keďže ich myšlienkový postup je zmenený, môžu mať problémy so sústredením alebo s rozhodovaním. Aj činnosti, ktoré ich predtým bavili, im už nemusia prinášať potešenie.
 
Tieto príznaky majú vážny vplyv na ich každodenné činnosti a vzťahy. Schizofrénia je menej častá ako iné psychické poruchy a trpí ňou približne 24 miliónov ľudí na celom svete, čo predstavuje 0,32 % svetovej populácie. Schizofrénia sa vyskytuje v podobnej miere u všetkých pohlaví, rás, etnických a sociálnych skupín.

Prvé príznaky schizofrénie sa zvyčajne u ľudí objavia v období neskorej puberty a začiatkom tridsiatich rokov. Muži a ženy majú rovnakú pravdepodobnosť vzniku tejto poruchy. U mužov sa príznaky objavujú skôr, od neskorej adolescencie až po začínajúcu dospelosť. U žien je vyššie riziko výskytu príznakov v neskorých 20. až skorých 30. rokoch. Táto porucha sa môže objaviť aj vo veku 45 – 50 rokov.
 
Vzhľadom na svoju širokú škálu prejavov je schizofrénia jednou z najkomplexnejších duševných porúch. Aj keď ide o chronickú poruchu, dá sa liečiť liekmi. Z dlhodobého hľadiska môže život ľudí s týmto ochorením výrazne zlepšiť psychoterapia a psychosociálna liečba.

Za posledných niekoľko desaťročí sme sa o schizofrénii naučili veľa. Avšak, presný pôvod tejto poruchy nie je známy. Vedci sa domnievajú, že by to mohlo byť spôsobené interakciou medzi génmi a faktormi prostredia.
 
Gény zohrávajú pri schizofrénii veľmi dôležitú úlohu. Štúdie naznačujú, že sa na tom môže podieľať mnoho rôznych génov, príčinou poruchy však nie je jediný gén.
 
Je tiež jasné, že gény nie sú priamou príčinou schizofrénie. Ide skôr o to, že podporujú náchylnosť jednotlivcov na vznik tohto ochorenia.
 
Existujú aj dôkazy o genetickej predispozícii – zdieľanie rovnakej DNA s človekom, ktorý má schizofréniu, zvyšuje pravdepodobnosť jej vzniku. Ak ide o blízkeho príbuzného, riziko je 15-krát vyššie. Ak je však týmto príbuzným jednovaječné dvojča, riziko sa zvyšuje na približne 50 %.
 
Vývinové faktory a faktory prostredia sú chudoba, stres, vírusy, toxíny, problémy s výživou pred narodením, ako aj tehotenské a pôrodné komplikácie. Rizikové faktory môžu predstavovať aj život v oblasti s hustou populáciou alebo rodinné zázemie definované zneužívaním a traumou, ako aj stresujúce skúsenosti so šikanovaním.
 
Dospievanie sa považuje za zlomový bod vo vývoji schizofrénie. Počas tohto obdobia telesného vývoja prechádza mozog viacerými zmenami, pretože dospieva. V prípade zraniteľných ľudí môžu tieto zmeny vyvolať psychotické epizódy.
 
Užívanie psychoaktívnych látok sa tiež považuje za rizikový faktor pri vzniku schizofrénie, najmä v období dospievania. Podľa všetkého sa na vzniku tejto poruchy priamo podieľa napríklad marihuana v kombinácii s ďalšími vyššie uvedenými rizikovými faktormi.

Schizofrénia má širokú škálu symptómov. Aby sme pochopili tieto príznaky, musíme sa najprv pozrieť na to, čo sa deje v mozgu človeka s touto poruchou. Výskum ukázal, že u ľudí so schizofréniou mozgové bunky pracujú a komunikujú medzi sebou inak.
 
ÚLOHA NEUROTRANSMITEROV

Neurotransmitery sú chemickí poslovia, ktorí prenášajú informácie medzi mozgovými bunkami. Príliš veľa alebo príliš málo týchto poslov má vplyv na celkové fungovanie mozgu. Jedným z najviac skúmaných neurotransmiterov pri schizofrénii je dopamín, nazývaný tiež ako neurotransmiter „dobrej nálady“, ktorý zohráva dôležitú úlohu pri myslení, vnímaní a motivácii. Pri schizofrénii môže príliš veľa dopamínu v niektorých častiach mozgu viesť k halucináciám alebo bludom. Na druhej strane, nedostatok dopamínu v iných častiach mozgu môže vysvetľovať nedostatok motivácie a energie, ktorý je typický pre schizofréniu. Dôležitú úlohu môžu zohrávať aj iné neurotransmitery, napríklad GABA, glutamát a sérotonín (nazývaný aj „neurotransmiter šťastia“).

Tieto zmeny môžu vysvetľovať príznaky, ako je oneskorenie pamäte, problémy s prepínaním medzi úlohami alebo pocit nesústredenosti. Môžu byť tiež príčinou zlého úsudku alebo nepredvídania dôsledkov.
 
SIEŤ PREDVOLENÉHO REŽIMU

Niektoré oblasti v mozgu sa aktivujú, keď necháme svoje myšlienky voľne plynúť. To nám umožňuje snívať a spracovávať myšlienky a spomienky. Vedci to nazývajú „predvolený režim“ (default mode) a oblasti mozgu, ktoré sa na ňom podieľajú, „sieť predvoleného režimu“ (default mode network). U ľudí so schizofréniou sú tieto oblasti takmer nepretržite v nadmernej prevádzke. To im sťažuje pozornosť alebo zapamätanie si informácií.

1. POZITÍVNE PRÍZNAKY

Pozitívne príznaky (často nazývané „psychotické príznaky“) sú myšlienky a prejavy, ktoré nie sú prítomné u zdravých ľudí. Môže byť prítomných niekoľko pozitívnych príznakov naraz. Patria medzi ne:

2. NEGATÍVNE PRÍZNAKY

Negatívne príznaky zahŕňajú myšlienky a správanie, ktoré schizofrénia potláča alebo znemožňuje, ako napríklad motiváciu alebo schopnosť vyjadrovať emócie. V porovnaní s pozitívnymi sa tiež ťažšie liečia. Medzi negatívne príznaky patria:

3. KOGNITÍVNE PRÍZNAKY

Kognitívne príznaky ovplyvňujú myslenie a náladu ľudí so schizofréniou a vedú k zhoršeniu výkonov v škole a v práci. Zvyčajne sa objavujú pred pozitívnymi príznakmi a často sú prítomné aj po ich odznení.

Medzi kognitívne príznaky patria problémy s pozornosťou, koncentráciou a pamäťou. Ľudia so schizofréniou majú ťažkosti s učením sa nových vecí alebo so spracovaním informácií, aby sa mohli rozhodovať. Môžu mať tiež problémy so sústredením a pozornosťou, často kvôli halucináciám. Keďže nie sú schopní správne reagovať na okolie, často komunikujú čo najmenej.

Kognitívne príznaky sťažujú vykonávanie každodenných činností. V dôsledku toho môžu byť jedným z najviac vyčerpávajúcich aspektov schizofrénie.

Ľudia so schizofréniou si často neuvedomujú, že trpia touto poruchou. Tento nedostatok náhľadu, nazývaný aj „anozognózia“ môže spôsobiť, že ich liečba a starostlivosť o nich bude oveľa náročnejšia.

4. AFEKTÍVNE PRÍZNAKY

Popri uvedených príznakoch sa u ľudí so schizofréniou často vyskytujú aj afektívne príznaky, ako sú depresia a úzkosť. Depresia sa môže vyskytovať až u 80 % ľudí so schizofréniou a môže mať celý rad negatívnych dôsledkov: zvyšuje riziko opätovného návratu (relapsu), vedie k horšiemu sociálnemu fungovaniu a zhoršuje kvalitu života. Depresia tiež zvyšuje riziko samovraždy: takmer dve tretiny ľudí so schizofréniou, ktorí si siahli na život, to urobili počas depresívnych príznakov. Približne polovica ľudí so schizofréniou má samovražedné myšlienky a poruchy nálad, ktoré sú buď príznakom ochorenia, alebo sú dôsledkom stresu a sociálnych problémov spôsobených schizofréniou. Okrem toho má približne 30 % pacientov obsedantno-kompulzívne príznaky, ktoré sa prejavujú ako opakujúce sa, vtieravé a nežiaduce myšlienky, ktoré spôsobujú značné ťažkosti a depresiu.

Jej priebeh závisí od viacerých faktorov: kedy sa príznaky začnú prejavovať, aká je ich závažnosť a aké dlhé majú trvanie. Skoré príznaky sa často objavujú postupne a časom sa stávajú závažnejšími a zjavnejšími.

U jednotlivých osôb sa môžu vyskytnúť obdobia zhoršenia a zlepšenia príznakov. Obdobia zhoršenia príznakov sa nazývajú vzplanutia alebo relapsy. Liečbou sa väčšina týchto príznakov môže zmierniť alebo vymiznúť (najmä tie pozitívne). Remisia sa vzťahuje na obdobie bez príznakov alebo len s miernymi príznakmi.

Hoci sa priebeh ochorenia u jednotlivých osôb líši, je možné rozdeliť ho do troch odlišných fáz: prodromálna, akútna, a reziduálna.
 

1. PRODROMÁLNA FÁZA

Prodromálna znamená fázu „pred poruchou“. V tejto fáze, ktorá môže trvať 2 – 5 rokov, dochádza u jednotlivcov k zmenám, ktoré sú viditeľné pre rodinu a blízkych priateľov. Tieto zmeny zahŕňajú problémy s pamäťou a koncentráciou alebo nezvyčajné správanie a nápady. Môžu tiež vykazovať dezorganizovanú komunikáciu a klesajúci záujem o každodenné činnosti. U dospievajúcich sa tieto zmeny často prehliadajú, pretože sa považujú v tomto období za normálne. Pri spätnom pohľade je ľahšie interpretovať tieto príznaky ako varovné signály. V tom čase by však bolo veľmi ťažké odlíšiť ich od bežných príznakov puberty.

2. AKÚTNA FÁZA

Táto fáza je charakterizovaná výskytom psychotických príznakov, ako sú halucinácie, bludy a/alebo poruchy myslenia a reči, ale aj depresie alebo emocionálneho sploštenia. Prítomnosť týchto príznakov sa nazýva „psychóza“ a obdobie jej prejavu sa nazýva „psychotická epizóda“. Príznaky sa môžu objaviť postupne alebo náhle. Vo väčšine prípadov zostáva príčina neznáma. Vedci sa domnievajú, že prvý výskyt psychotických príznakov (nazývaný aj „prepuknutie“) môže byť spôsobený stresom. Ľudia, u ktorých sa takéto príznaky objavia, a ich rodinní príslušníci v tejto fáze zvyčajne vyhľadajú odbornú pomoc.

3. REZIDUÁLNA FÁZA

Predstavuje obdobie 6 – 18 mesiacov po akútnej fáze. V tejto fáze sa mnohé charakteristické psychotické príznaky zmierňujú. Niektoré reziduálne príznaky, ako sú halucinácie alebo funkčné poruchy, však môžu pretrvávať. Pozitívne príznaky môžu byť nahradené aj negatívnymi príznakmi, napríklad nedostatkom energie a stiahnutím sa zo spoločnosti. V mnohých prípadoch si ľudia v tomto období začnú uvedomovať svoje príznaky a naučia sa ich zvládať.

Hoci schizofrénia postihuje každého inak, podľa výskumov v tejto oblasti má priebeh ochorenia zvyčajne jednu z typických foriem znázornených v nasledujúcich štyroch schematických zobrazeniach možného priebehu schizofrénie a jej vplyvu na normálne fungovanie pacientov.
 
Ako ukazuje Obrázok 1, po akútnej prvej epizóde s psychotickými príznakmi môže u 22 % ľudí dôjsť k remisii, bez recidívy alebo funkčného zhoršenia v budúcnosti.

Z výskumu vyplýva, že v 35 % prípadov sa choroba vyvíja v epizódach, s niekoľkými psychotickými epizódami v nasledujúcich rokoch, ako je znázornené na Obrázku 2 nižšie. Tieto epizódy sú často vyvolané zvýšenou hladinou stresu. V niektorých prípadoch dochádza medzi jednotlivými epizódami k úplnej remisii s obnovením funkčnosti.

Približne u 8 % ľudí dochádza k čiastočnej remisii s oslabenými, ale pretrvávajúcimi príznakmi, ako ukazuje Obrázok 3. Tie môžu zahŕňať psychotické príznaky, negatívne príznaky, kognitívne poruchy a stratu normálneho fungovania.

V ďalších približne 35 % prípadov sa choroba zhoršuje postupne a epizódy nie je možné identifikovať samostatne. Vizuálne znázornenie nájdete na Obrázku 4 nižšie.