NOVINKA: Úprimná kniha pre rodiny ľudí žijúcich so schizofréniou.

FAQ

Ako sa naučiť žiť so schizofréniou?

Schizofrénia ovplyvňuje spôsob, akým váš mozog spracováva informácie, a môže zmeniť vaše pocity, myslenie a správanie. Môžete dokonca vidieť alebo počuť veci, ktoré ostatní nevnímajú. Časom môžete stratiť motiváciu a cítiť sa izolovane od rodiny či priateľov. Pre vás aj vašich blízkych sa tak môže stať život náročnejším.

Naučiť sa žiť so schizofréniou znamená úzko spolupracovať so zdravotníckym tímom, oboznámiť sa s ochorením, jeho liečbou a zistiť, kde nájdete podporu, ktorú budete možno vy a vaši blízki potrebovať.

https://www.webmd.com/schizophrenia/living-with-schizophrenia-directory Získané 7. marca 2022.

Našťastie, pokroky v oblasti liekov a liečby môžu život so schizofréniou uľahčiť. So správnou podporou môžete aj so schizofréniou viesť plnohodnotný a spokojný život, nájsť si zmysluplnú prácu a naplňujúce vzťahy s kvalitou života podobnou ľuďom bez schizofrénie.

Marder SR, Freedman R. Learning from people with schizophrenia. Schizophr Bull. 2014;40(6):1185-1186.
https://academic.oup.com/schizophreniabulletin/pages/first_person_accounts Získané 7. marca 2022.
Fagiolini A. Getting to remission: managing transition in care to improve outcome in schizophrenia. Advances in schizophrenia, Rome 2021

Liečebný plán zameraný na vaše potreby vám môže pomôcť naučiť sa žiť so schizofréniou. Na jeho tvorbe môžete spolupracovať so svojím lekárom či lekárskym tímom. Plán stanovuje liečbu s celkovým cieľom znížiť alebo zastaviť príznaky, podporiť a udržať zotavenie a zabezpečiť vám čo najlepšie životné zručnosti a kvalitu života. Plán liečby je prispôsobený vašim osobným cieľom.

Keepers GA, Fochtmann LJ, Anzia JM, et al. The American Psychiatric Association Practice Guideline for the Treatment of Patients with Schizophrenia Am J Psychiatry. 2020;177(9):868-872.

Súčasťou liečby sú antipsychotické lieky, ktoré je potrebné užívať aj po zlepšení príznakov. V závislosti od vášho stavu sa vám môže lekár alebo tím odporučiť aj iné podporné intervencie.

  • Psychoedukácia
    Poskytuje informácie a podporu, ktoré vám a vašej rodine pomôžu lepšie pochopiť schizofréniu a vyrovnať sa s ňou. Súčasťou je aj osvojenie riešenia problémov a komunikačných zručností.
  • Kognitívna terapia
    Nácvik zručností myslenia.
  • Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT)
    Terapia rozhovormi, ktorá vám môže pomôcť zvládnuť vaše problémy zmenou spôsobu myslenia a správania.

Tréningové programy

Telesné cvičenie má pri schizofrénii významný prínos vrátane zlepšenia klinických príznakov, fungovania, kvality života a príznakov depresie.

V závislosti od toho, kde bývate, môžu byť k dispozícii aj ďalšie podporné služby a siete, ktoré vám môžu pomôcť.

Keepers GA, Fochtmann LJ, Anzia JM, et al. The American Psychiatric Association Practice Guideline for the Treatment of Patients with Schizophrenia Am J Psychiatry. 2020;177(9):868-872.

Vita A, Barlati S, Ceraso A, et al. Effectiveness, Core Elements, and Moderators of Response of Cognitive Remediation for Schizophrenia: A Systematic Review and Meta-analysis of Randomized Clinical Trials. JAMA Psychiatry. 2021;78(8):848–858.

Girdler SJ, Confino JE, Woesner ME. Exercise as a Treatment for Schizophrenia: A Review. Psychopharmacol Bull. 2019 Feb 15;49(1):56-69.

Je bežné úplne sa vyliečiť zo schizofrénie?

Schizofrénia je stále chronickým ochorením, čo znamená, že zatiaľ nie je možné vyliečiť ju do takej miery, aby ľudia so schizofréniou nepotrebovali psychiatrické služby ani lieky.

Fagiolini A. Getting to remission: managing transition in care to improve outcome in schizophrenia. Advances in schizophrenia, Rome 2021.

Pri schizofrénii je cieľom najmä zotavenie. To sa vo všeobecnosti vzťahuje na dlhotrvajúce a významné zlepšenie, ako aj na primeranú kvalitu života. Zahŕňa schopnosť samostatne fungovať (práca/škola, sociálne vzťahy, nezávislý život, ktorý vyžaduje malú alebo žiadnu podporu) a osobný pocit pohody. Zjednodušene povedané, zotavenie pri schizofrénii znamená žiť funkčný, uspokojujúci život podobne ako človek bez schizofrénie.

Novick D, et al. Schizophr Res 2009 Mar;108(1-3):223-30. 

Correll CU, et al. Clin Ther 2011; 33(12): B16-39.

Fagiolini A. Getting to remission: managing transition in care to improve outcome in schizophrenia. Advances in schizophrenia, Rome 2021.

So správnou liečbou a podporou sa ľudia so schizofréniou môžu zotaviť a aj sa zotavujú. Väčšina ľudí sa časom buď zotaví, alebo sa ich stav zlepší natoľko, že môžu pracovať a žiť samostatne. Schopnosť komunikovať s inými ľuďmi (sociálne fungovanie) a zotrvanie na antipsychotickej liečbe zvyšuje šance na uzdravenie.

https://www.webmd.com/schizophrenia/schizophrenia-outlook. Accessed 7 March 2022.
Vita A, Barlati S. Recovery from schizophrenia: is it possible? Curr Opin Psychiatry. 2018 May;31(3):246-255.
https://library.neura.edu.au/schizophrenia/illness-course-and-outcomes/remission-and-recovery/
Carbon M and Correll CU. Dialogues Clin Neurosci 2014; 16: 505-524.
Novick D, et al. Schizophr Res 2009 Mar;108(1-3):223-30

Aké sú rady pre ľudí, ktorí majú rodiča alebo iného člena rodiny so schizofréniou?

Schizofrénia ovplyvňuje nielen ľudí s touto poruchou, ale aj ich rodiny. Neistota ohľadom diagnózy, liečby a budúcnosti môže v rodine vyvolať vysokú mieru úzkosti a stresu. To všetko zvyšuje záťaž.

Caqueo-Urízar A, Rus-Calafell M, Urzúa A, Escudero J, Gutiérrez-Maldonado J. The role of family therapy in the management of schizophrenia: challenges and solutions. Neuropsychiatr Dis Treat. 2015 Jan 14;11: 145-51.

V závislosti od miesta, kde bývate, môžu služby duševného zdravia poskytovať podporu rodinám ľudí so schizofréniou, takže ak je to možné, využite možnosť zapojiť sa do spolupráce s nimi na posúdenie vašich vlastných potrieb, na diskusiu o vašich silných stránkach a názoroch a na vypracovanie vlastného osobného plánu starostlivosti zameraného na vaše potreby.

https://www.nice.org.uk/guidance/cq178/chapter/1-Recommendations#support-for-carers

Rodiny sa môžu zapojiť ako partneri. Odporúča sa vytvoriť „trojuholník starostlivosti“ medzi človekom so schizofréniou, jeho príbuznými a lekárom/zdravotníckym tímom.

Burbach FR. BJPsych Advances 2018; 24: 225-234. doi: 10.1192/bja.2017.32

Rodinné inetrvencie, alebo tiež rodinné psychoedukačné programy, zabezpečujú spoločný prístup k informáciám, pomáhajú osvojiť si zručnosti zvládania schizofrénie, komunikácie a riešenia problémov. Jej cieľom je, aby mohla rodina lepšie podporiť zotavenie svojho blízkeho.

Možno máte pocit, že vaša rodina nepotrebuje alebo nechce zdĺhavé intervencie, aké ponúkajú rodinné psychoedukačné programy. Existujú však aj užitočné krátke vzdelávacie intervencie so zameraním na zdieľanie informácií o chorobe, včasné varovné signály a prevenciu relapsu, ako aj praktické zdroje a podporu.

Harvey C. Family psychoeducation for people living with schizophrenia and their families. B J Psych Advances 2018; 24 (1): 9-19. doi:10.1192/bja.2017.4

Rodinná psychoedukácia môže znížiť riziko relapsu a pomôcť ľuďom so schozofréniou dôsledne užívať lieky podľa predpisu. Môže tiež znížiť záťaž a napätie v rodinnom živote a zabrániť opätovnej hospitalizácii.

Pharoah F, Mari J, Rathbone J, Wong W. Family intervention for schizophrenia. Cochrane Database Syst Rev. 2010;(12):CD000088. Published 2010 Dec 8. doi:10.1002/14651858.CD000088.pub2

Rodinná psychoedukácia má značný pozitívny vplyv na záťaž príbuzných a psychické ťažkosti, vzťah medzi príbuznými a ich členom rodiny so schizofréniou a tiež celkové spoločné fungovanie.

Harvey C. Family psychoeducation for people living with schizophrenia and their families. B J Psych Advances 2018; 24 (1): 9-19. doi:10.1192/bja.2017.4

Rodinné psychoedukačné programy tiež znižujú stigmu spojenú so schizofréniou. Stigma je najnáročnejším aspektom starostlivosti v rodinách ľudí s duševnými chorobami. A ako sa dalo očakávať, stigma má na ľudí so schizofréniou preukázateľne negatívny vplyv.

Vaghee S, et al. Effects of Psychoeducation on Stigma in Family Caregivers of Patients with Schizophrenia: A Clinical Trial. Evidence Based Care Journal 2015; 5 (16): 63-76.

Morgan AJ, et al. Interventions to reduce stigma towards people with severe mental illness: Systematic review and meta-analysis. Journal of Psychiatric Research. 2018; 103: 120-33.

Je dôležité uvedomiť si, že schizofrénia môže narušiť schopnosť človeka pochopiť alebo rozpoznať svoj stav. Tento nedostatok nadhľadu nie je spôsobený popieraním, obranou alebo tvrdohlavosťou. Ide o symptómy samotného ochorenia a tie môžu byť dôvodom, prečo ľudia so schizofréniou odmietajú lieky alebo sami liečbu a lekára nevyhľadávajú.

https://www.treatmentadvocacycenter.org/key-issues/anosognosia

Dôrazne sa preto odporúča vyhýbať sa hádkam s ľuďmi, ktorým chýba nadhľad, pretože neustále hádky a popieranie ich videnia zákonite povedú k ich utiahnutosti.

Účinným nástrojom na získanie dôvery človeka, ktorému chýba nadhľad, sú zásady tzv. LEAP. LEAP je skratka pre Listen (počúvať), Empatize (vcítiť sa), Agree (súhlasiť) a Partner ( spolupracovať). Podstatou tohto prístupu je tzv. zrkadliace počúvanie: aby bol váš názor braný vážne, druhý človek potrebuje mať pocit, že aj vy ste vážne zvážili jeho názor. Súvisiaca zásada sa označuje ako tri A: „Apologize for a difference in opinion“, čiže ospravedlniť sa za rozdielnosť názorov, „Acknowledge the existence of different perspectives“, čiže uznať existenciu rôznych pohľadov a „Agree to disagree“, čiže zhodnúť sa, že sa nezhodnete.

https://psychiatryonline.org/doi/10.1176/appi.ajp-rj.2016.110306

Zlepšujú sa niekedy negatívne príznaky?

Negatívnymi príznakmi nazývame oslabenie alebo absenciu bežného správania súvisiaceho s motiváciou a záujmom alebo verbálnym a emocionálnym prejavom, ktoré sa bežne vyskytujú pri schizofrénii. Môžu sa objaviť na začiatku ochorenia, pretrvávať v priebehu času, zvyšovať svoju závažnosť a pretrvávať medzi ťažkými epizódami.

Correll CU, Schooler NR. Negative Symptoms in Schizophrenia: A Review and Clinical Guide for Recognition, Assessment, and Treatment. Neuropsychiatr Dis Treat. 2020 Feb 21;16:519-534.

Correll, C. The Prevalence of Negative Symptoms in Schizophrenia and Their Impact on Patient Functioning and Course of Illness. The Journal of Clinical Psychiatry. 74(2):e04, 2013.

Hoci nie vždy je jednoduché rozpoznať tieto príznaky, povedzte svojmu lekárovi alebo zdravotníckemu tímu o všetkých negatívnych príznakoch, ktoré ste si všimli, a spoločne ich môžete zlepšiť pomocou prístupov a liečby, ktorá je pre vás vhodná.

V prípade takýchto príznakov môžu pomôcť aj všeobecné opatrenia zamerané na zdravý životný štýl. Sem patrí cvičenie, zlepšenie spánku, zlepšenie stravovania, ukončenie fajčenia, primeraný príjem alkoholu a účasť na spoločenskom živote. Pozitívny vplyv má aj tréning sociálnych zručností, kognitívna nápravná terapia a kognitívno-behaviorálna terapia (KBT).

Je potrebné zamerať sa aj iné dôvody, ktoré prispievajú k negatívnym príznakom. Ako pomoc pri liečbe negatívnych príznakov alebo na zlepšenie iných príznakov a vedľajších účinkov, ktoré negatívne príznaky zhoršujú zhoršovať, môže byť potrebná úprava alebo zmena liekov.

Vo všeobecnosti je dôležité dbať a starať sa o seba, socializovať sa a čo najviac chodiť medzi ľudí.

Correll CU, Schooler NR. Negative Symptoms in Schizophrenia: A Review and Clinical Guide for Recognition, Assessment, and Treatment. Neuropsychiatr Dis Treat. 2020 Feb 21;16:519-534.

Čo môžem očakávať pri prechode z jedného antipsychotika na druhé?

Existuje niekoľko dôvodov, prečo sa váš lekár môže rozhodnúť prejsť na iný antipsychotický liek, nikdy však neprestávajte s užívaním antipsychotických liekov bez toho, aby ste to prediskutovali so svojím lekárom. Medzi tieto dôvody patria:

  • Niektoré vaše príznaky sa nezlepšili napriek tomu, že antipsychotický liek užívate nepretržite a podľa predpisu.
  • Váš liek má neprijateľné vedľajšie účinky, ktoré sa časom nezlepšili.
  • Aj napriek tomu, že ste lieky užívali nepretržite a podľa predpisu, došlo u vás k recidíve závažných pozitívnych príznakov, ako sú bludy alebo halucinácie.

Rôzne antipsychotické lieky majú rôzne účinky (a rôzne vedľajšie účinky). To, či sa prejavia aj u vás, závisí od dôvodu zmeny, od toho, z ktorého antipsychotického lieku prechádzate, a od toho, na ktorý antipsychotický liek prechádzate.

Ak je vaše ochorenie stabilné zmena lieku má za cieľ zlepšiť pozitívne príznaky (ako sú bludy alebo halucinácie), alebo negatívne príznaky (ako je apatia, ťažkosti s rozprávaním alebo stiahnutie sa zo sociálnych situácií a vzťahov), lekár zmení antipsychotický liek na iný, ktorý dokáže tieto príznaky lepšie kontrolovať. Ak je váš stav stabilný a liek sa mení kvôli vedľajším účinkom, váš lekár bude postupovať podľa pokynov a vymení váš antipsychotický liek za iný antipsychotický liek, ktorý má menšiu pravdepodobnosť, že vyvolá tieto vedľajšie účinky.

V obidvoch týchto prípadoch je potrebná pomalá zmena (priebehu niekoľkých týždňov alebo dlhšie) s krížovým obdobím, kedy sa dávka antipsychotického lieku, z ktorého prechádzate, postupne znižuje, aby sa predišlo akýmkoľvek spätným účinkom, zatiaľ čo dávka nového antipsychotického lieku sa postupne zvyšuje. (Počas tohto obdobia môže byť potrebné dočasne užívať aj iné lieky.)

Ak je dôvodom na zmenu lieku to, že sa u vás napriek nepretržitému užívaniu antipsychotických liekov objavil relaps závažných pozitívnych príznakov, môže lekár zvoliť rýchlejšiu zmenu liečby.

Bez ohľadu na scenár je dôležité starostlivo dodržiavať pokyny uvedené pri zmene, aby ste sa vyhli vedľajším účinkom alebo zhoršeniu vášho stavu. Váš lekár alebo zdravotnícky tím bude dohliadať na váš pokrok.

Fagiolini A. Roundtable discussion. Advances in schizophrenia, Rome 2021.

Môže sa schozofrénia zamieňať s depresiou?

Pri schozofrénii sú veľmi časté negatívne symptómy – sociálne stiahnutie sa (izolácia) a apatia. Často sú výraznejšie než pozitívne symptómy, ako sú halucinácie a bludy. Práve tieto príznaky sa môžu zamieňať s príznakmi depresie. U ľudí s chronickou schizofréniou sa príznaky depresie aj skutočne objavujú (približne 25 percent ľudí s diagnostikovanou schizofréniou spĺňa kritériá pre diagnostikovanie depresie). Schizofrénia aj depresia sú špecificky spojené so zníženou schopnosťou predvídať budúce potešenie (tzv. anticipačnou anhedóniou).

Jarratt-Barnham I, et al. The influence of negative and affective symptoms on anhedonia self-report in schizophrenia. Comprehensive Psychiatry 2020; 98:152-165.

Treen D, et al. Influence of secondary sources in the brief negative symptom scale. Schizophr Res 2019; 204:452.

Siris SG. Depression in schizophrenia: perspective in the era of “atypical” antipsychotic agents. American Journal of Psychiatry 2000; 157: 1379-1389.

Barch DM, et al. Mechanisms underlying motivational deficits in psychopathology: similarities and differences in depression and schizophrenia. Curr Top Behav Neurosci 2016; 27: 411-449.

Výskum naznačuje, že pre depresiu je typickejšia zlá nálada, pesimizmus a sklony k samovražde (vážne myšlienky na siahnutie si na život, samovražedné plány a pokusy o samovraždu). Zatiaľ čo alógia (tendencia hovoriť veľmi málo), otupený afekt (ťažkosti s vyjadrovaním emócií) a sociálna izolácia sú viac typické pre schizofréniu.

Krynicki CR, et al. Acta Psychiatr Scand 2018 137(5): 380-390.

Zjednodušene povedané, ľudia s depresiou sa cítia skôr deprimovaní a prežívajú pocit viny či pocit bezcennosti. Ľudia so schizofréniou a jej negatívnymi príznakmi majú skôr pocit ľahostajnosti a obavy spojené s depresiou im môžu chýbať.

Correll CU. The meaning of patient functioning in the evaluation and treatment of patients with schizophrenia. Advances in schizophrenia, Rome 2021.

Je schizofrénia dedičná?

Presná príčina schizofrénie nie je jasná. Predpokladá sa však, že genetika sa na riziku vzniku tohto ochorenia podieľa až 80 percentami. Jednovaječné dvojčatá majú 48-percentnú šancu, že sa u oboch vyvinie schizofrénia, ak má jedno z dvojčiat túto chorobu, dvojvaječné dvojčatá majú 17-percentnú šancu. Deti rodičov so schizofréniou majú 13-percentnú šancu a súrodenci majú 9-percentnú šancu, že sa u nich schizofrénia vyvinie.

McGue M, Gottesman II. The genetic epidemiology of schizophrenia and the design of linkage studies. European Archives of Psychiatry and Clinical Neuroscience. 1991;240(3):174-81.

Identifikovalo sa viacero génov, ktoré môžu prispievať k riziku vzniku schizofrénie. Všetky sa však ukázali ako gény s malým až stredným rizikom vzniku samotného ochorenia.

Umeda-Yano S, Hashimoto R, Yamamori H, Weickert CS, Yasuda Y, Ohi K, Takeda M. Expression analysis of the genes identified in GWAS of the postmortem brain tissues from patients with schizophrenia. Neuroscience Letters. 2014;568:12-6.

S výskytom schizofrénie sa výrazne spájajú špecifické genetické rozdiely. Tie môžu prispievať k problémom počas vývoja mozgu a neskoršieho duševného fungovania. Podieľajú sa však len na malom počte prípadov schizofrénie.

Rapoport JL, Giedd JN, Gogtay N. Neurodevelopmental model of schizophrenia: update 2012. Molecular Psychiatry2012;17(12):1228-38.

McGue M, Gottesman II. The genetic epidemiology of schizophrenia and the design of linkage studies. European Archives of Psychiatry and Clinical Neuroscience1991;240(3):174-81.

Môžu ľudia so schizofréniou šoférovať?

Schopnosť šoférovať môže byť ovplyvnená samotným duševným ochorením alebo liekmi. Vodiči musia byť preto opatrnejší. Niektorí sa na šoférovanie vôbec necítia.

Ak máte schizofréniu, musíte to oznámiť príslušným orgánom. Tie rozhodnú, či si môžete vodičský preukaz ponechať. Predpisy sa ale môžu na jednotlivých miestach a v jednotlivých krajinách líšiť. Niekedy je potrebné potvrdenie od lekára, absolvovanie lekárskej prehliadky alebo vodičskej skúšky. Odporúčame preto poradiť sa s lekárom.

Ak úrady o svojom zdravotnom stave neinformujete pravdivo alebo ak vám šoférovať zakázal váš lekár, môže to mať vplyv aj na vaše poistenie (a jeho krytie).

Prečo sú niektoré antipsychotické lieky spojené s nárastom telesnej hmotnosti?

Hlavnými príčinami priberania na váhe u ľudí so schizofréniou sú sedavý spôsob života, nezdravé stravovacie návyky, genetická výbava a antipsychotická liečba. Obezita sa odhaduje približne u polovice pacientov. Približne u štvrtiny liečených aj neliečených pacientov je obezita prítomná už od prvej epizódy schizofrénie.

Dayabandara M, Hanwella R, Ratnatunga S, Seneviratne S, Suraweera C, de Silva VA. Antipsychotic-associated weight gain: management strategies and impact on treatment adherence. Neuropsychiatr Dis Treat. 2017 Aug 22;13:2231-2241.

Mnohé z antipsychotických liekov môžu spôsobiť výrazný nárast na váhe, aj keď niektoré sú spojené s priberaním viac, niektoré menej.

Rýchle priberanie na váhe je spojené najmä s prvými týždňami od začiatku užívania antipsychotík. Miera nárastu hmotnosti sa potom postupne znižuje a v priebehu niekoľkých mesiacov sa vyrovnáva. Mechanizmy, ktoré sú zodpovedné za nárast hmotnosti v súvislosti s antipsychotickými liekmi, nie sú úplne známe. Antipsychotiká ale môžu viacerými spôsobmi meniť váš apetít a tiež energetický metabolizmus.

Amore M, Aguglia A. Riv Psichiatr 2019; 54 (Suppl 6): S7-S10.

Dayabandara M, Hanwella R, Ratnatunga S, Seneviratne S, Suraweera C, de Silva VA. Antipsychotic-associated weight gain: management strategies and impact on treatment adherence. Neuropsychiatr Dis Treat. 2017 Aug 22;13:2231-2241.

Priberanie a obezita sú dôležitými problémami. Oba vedú k zníženiu kvality života, nevhodnému a predčasnému ukončeniu liečby, zvýšeniu kardiovaskulárnych problémov alebo dokonca k úmrtiu.

Možnosti prevencie a liečby nárastu hmotnosti zahŕňajú zmenu antipsychotického lieku za iný, ktorý má nižšie riziko nárastu hmotnosti, úpravu životného štýlu a cvičebné programy alebo užívanie liekov na zníženie hmotnosti. Účinné je aj diétne poradenstvo a kognitívne a behaviorálne prístupy. Prediskutujte tieto možnosti so svojím lekárom. A nezabudnite, že bez konzultácie s ním by ste nikdy nemali prestať užívať svoje lieky.

Dayabandara M, Hanwella R, Ratnatunga S, Seneviratne S, Suraweera C, de Silva VA. Antipsychotic-associated weight gain: management strategies and impact on treatment adherence. Neuropsychiatr Dis Treat. 2017 Aug 22;13:2231-2241.

Prečo nemám energiu ani motiváciu na záľuby, ale zároveň sa cítim nepokojne?

Pocit apatie, nedostatok energie či nechuť robiť veci kvôli zníženej motivácii sú spojené s negatívnymi symptómami, ktoré sú často hlavnou črtou schizofrénie. Úzkosť a podráždenosť sú pri schizofrénii tiež bežné, a navyše môžu vyvolať pocity nepokoja a rozrušenosti. (Objaviť sa môže aj vnútorný pocit nepokoja bez toho, aby ste mali skutočnú potrebu pohybovať sa.)

https://www.ahdbonline.com/articles/2007-the-spectrum-of-agitation-associated-with-schizophrenia-and-bipolar-disorder

Kognitívno-behaviorálna terapia (KBT) preukázala pozitívne výsledky pri liečbe apatie a negatívnych symptómov.

https://www.nami.org/About-NAMI/NAMI-News/2013/Treating-Apathy-in-Schizophrenia

Ľudia, ktorí užívajú antipsychotické lieky, často opisujú letargiu, ťažkosti s myslením, utlmené emócie a zníženú motiváciu s rôznymi fyzickými účinkami.

Thompson J et al. Experiences of taking neuroleptic medication and impacts on symptoms, sense of self and agency: a systematic review and thematic synthesis of qualitative data. Soc Psychiatry Psychiatr Epidemiol 2020; 55: 151-164. https://doi.org/10.1007/s00127-019-01819-2.

Aj nepokoj je pri užívaní antipsychotík pomerne bežný. Možné príčiny zahŕňajú podráždenosť, úzkosť a poruchu pohybu nazývanú akatízia, ktorá môže sťažovať schopnosť zostať v pokoji.

Bratti IM, Kane JM, Marder SR. Chronic Restlessness With Antipsychotics 2007; 164 (11): 1648-1654. https://doi.org/10.1176/appi.ajp.2007.07071150

Ak pociťujete tieto alebo akékoľvek iné vedľajšie účinky antipsychotických liekov, je dôležité poradiť sa o nich s vaším lekárom a spoločne sa rozhodnúť, čo robiť.