Koncom decembra 2019 upozornili čínske úrady Svetovú zdravotnícku organizáciu na značný počet prípadov zápalu pľúc s neurčenou príčinou v čínskom meste Wuhan v provincii Hubei. Dňa 5. januára 2020 bola príčina záhadného ochorenia identifikovaná ako nový kmeň koronavírusu. V nasledujúcich týždňoch sa vírus rozšíril do čoraz väčšieho počtu krajín na celom svete. Dňa 11. februára 2020 bol vírus pomenovaný ako „koronavírus ťažkého akútneho respiračného syndrómu 2“ (SARS-CoV-2, anglický názov severe acute respiratory syndrome), zatiaľ čo choroba, ktorú vyvolal, bola označená ako „koronavírusová choroba 2019“ (COVID-19). Dňa 11. marca 2020 Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila epidémiu COVID-19 za globálnu pandémiu. Najvýznamnejšie aspekty súčasnej pandémie by mohli zostať v úzadí, pokiaľ ide o vplyv na zdravie obyvateľstva a sociálne obmedzenia. Prechodné obdobie môže byť pre pacientov s už existujúcimi chronickými ochoreniami, vrátane pacientov so psychickými poruchami, obdobím veľkých výziev a ťažkostí.

Pandémia negatívne ovplyvnila život stoviek miliónov ľudí a mala ničivý vplyv na mnohé aspekty nášho života vrátane hospodárstva, zamestnanosti, vzdelávania, mobility a rodinných tradícií. Vo väčšine krajín vyčerpala systémy zdravotnej starostlivosti a spôsobila dlhotrvajúce sociálne, hospodárske a politické krízy. Zmenil sa aj spôsob, akým pracujeme a komunikujeme s inými ľuďmi. Čo je však dôležitejšie, aspekty ako možnosť kontaktu a hrozba ochorenia na COVID-19, nariadenia zamerané na obmedzenie šírenia vírusu, ako napríklad dodržiavanie pravidiel obmedzenia pohybu, rešpektovanie sociálneho odstupu a karantény, viedli k zvýšenému spoločenskému stresu, ktorý ovplyvnil naše psychické zdravie.

V priebehu pandémie sa v USA výrazne zvýšil počet dospelých, ktorí nahlásili príznaky úzkosti a depresie, a to z 1 na 4 z 10 dospelých v porovnaní s obdobím pred vypuknutím pandémie. Mnohí dospelí tiež uviedli niektoré nežiaduce účinky, ktoré mali dopad na ich psychickú a fyzickú pohodu, vrátane porúch stravovania a spánku. Uvádzali tiež nadmerné užívanie alkoholu a psychoaktívnych látok, zhoršenie chronických ochorení v dôsledku stresu a úzkosti vyvolanej koronavírusom.

Koronavírus mal veľký vplyv aj na rodinnú dynamiku. Obmedzenie pohybu a práca z domu viedli k väčšiemu medziľudskému napätiu v stiesnených životných podmienkach. Predchádzajúce konflikty alebo náročné interakcie sa zintenzívnili, pretože jednotliví členovia rodiny mali menej možností na stiahnutie sa do ústrania.
 

Pandémia COVID-19 prepísala spôsob vedenia života ľudí so schizofréniou a tých, ktorí sa o nich starajú. Okrem toho priniesla nové výzvy pre tých, ktorí už bojujú so psychickými poruchami. V štúdii hodnotiacej vplyv pandémie na duševné zdravie ľudí s duševnými chorobami viac ako polovica účastníkov uviedla, že obmedzenie pohybu v dôsledku pandémie spôsobilo zhoršenie ich psychického zdravia. Najčastejšie uvádzanými faktormi, ktoré spôsobili toto zhoršenie, boli osamelosť (67 %), narušenie rutiny (66 %), obavy z nakazenia rodiny/ priateľov koronavírusom (59 %), obmedzený kontakt s priateľmi (59 %), obmedzený kontakt s rodinou (51 %), obavy z nákazy koronavírusom (46 %), nuda (43 %), a zníženie dostupnosti psychiatrickej liečby (43 %).

Ľudia so schizofréniou patria medzi najzraniteľnejších členov spoločnosti, často sú náchylní na bezdomovectvo, choroby, užívanie psychoaktívnych látok a nižší sociálno-ekonomický status. V dôsledku toho majú niekoľko rizikových faktorov, ktoré ich robia náchylnejšími na COVID-19. Je napríklad známe, že prítomnosť iných ochorení (komorbidít) zvyšuje mieru úmrtnosti osôb chorých na COVID-19. Viac ako 70 % ľudí so schizofréniou trpí jednou alebo viacerými komorbiditami, ako sú cukrovka 2. typu, respiračné a srdcovocievne ochorenia. Z tohto dôvodu je priemerná dĺžka života človeka so schizofréniou o 15 rokov kratšia v porovnaní s ľuďmi bez tejto poruchy.

Okrem toho je v prípade hospitalizácie s respiračným ochorením vyššia miera ich prijatia na jednotky intenzívnej starostlivosti, ako aj potreba mechanickej ventilácie. V porovnaní s ostatnými pacientmi je tiež vyššia pravdepodobnosť respiračného zlyhania a úmrtia v nemocnici. Celkovo možno povedať, že väčšina ľudí so schizofréniou patrí aspoň do jednej známej rizikovej skupiny a v prípade hospitalizácie má zvýšené riziko závažnejšieho klinického stavu z dôvodu COVID-19.

V skutočnosti ľudia so schizofréniou majú dvojnásobné riziko hospitalizácie s ochorením COVID-19 ako tí, ktorí túto poruchu nemajú, a podľa novej štúdie je u nich trikrát vyššia pravdepodobnosť úmrtia na COVID-19. Toto vyššie riziko nemožno vysvetliť prítomnosťou srdcovocievnych ochorení, cukrovky alebo fajčenia, teda faktorov, ktoré zvyčajne skracujú život ľudí so schizofréniou.

Výsledky štúdie naznačujú, že zraniteľnosť osôb so schizofréniou voči vírusovým infekciám, ako je COVID-19, môže súvisieť s biologickou podstatou tejto poruchy. Možnou príčinou by mohlo byť narušenie imunitného systému, ktoré zrejme súvisí s genetikou tejto poruchy. Kognitívna dysfunkcia spojená so schizofréniou tiež zvyšuje riziko infekcie. Ľudia so schizofréniou môžu mať väčšie problémy s dodržiavaním obmedzení, karanténnych opatrení a primeraných hygienických postupov než bežná populácia.

Chybný úsudok spolu s nedostatočnou starostlivosťou o seba sú dve časté charakteristiky schizofrénie, ktoré tiež môžu narušiť dodržiavanie zdravotných odporúčaní a viesť k ohrozeniu seba, svojich rodinných príslušníkov a zdravotníckych pracovníkov.

Okrem toho je pravdepodobné, že pandémia mala nepriamy vplyv na ľudí so schizofréniou, pretože zvýšila riziko relapsov. Všeobecne platí, že jedným z najdôležitejších opatrení pri snahe obmedziť šírenie vírusu je sociálna izolácia, ktorá môže ľuďom so schizofréniou, ako aj ich opatrovateľom spôsobiť značné emocionálne utrpenie. Stres spôsobený vypuknutím choroby spolu s obmedzenou dostupnosťou komunitnej starostlivosti a rizikom zhoršeného dodržiavania liečby by mohli zvýšiť pravdepodobnosť relapsu. Zmeny v dennom režime, úzkosť z rozsiahlej izolácie, obavy z kontaktu s chorobou alebo strata člena rodiny v dôsledku COVID-19 by tiež mohli pôsobiť ako dôležité spúšťače.

Stále nevieme, ako dlhodobé účinky ochorenia COVID-19 (tzv. „post-COVID syndróm“) zasahujú do prirodzeného priebehu schizofrénie. Niektoré z týchto účinkov, ako napríklad poruchy spánku, problémy s náladou a úzkosťou alebo príznaky podobné posttraumatickej stresovej poruche (PTSD), však môžu mať závažné negatívne dôsledky a môžu ovplyvniť kvalitu života vášho blízkeho.

Pandémia zmenila aj každodenný život ľudí so schizofréniou tým, že im poskytla „muníciu“ pre ich bludy. Jednou z charakteristík schizofrénie je, že neustále hľadá nové ciele, nové informácie, ktoré sa môžu stať predmetom bludov. Zvyčajne môže ísť o čokoľvek, od aktuálnej politiky až po pozorovanie UFO. Od začiatku roka 2020 sa nový koronavírus a pandémia COVID-19 stali najpopulárnejšou témou v médiách a rozhovoroch na celom svete.

Nezodpovedané otázky o víruse a chorobe, ktorú spôsobuje, viedli k stavu neistoty aj u zdravej populácie; ľudia so schizofréniou sú na tieto otázky ešte citlivejší.

Pre ľudí so schizofréniou má teda každá informácia týkajúca sa COVIDu-19, od obmedzení až po politické otázky, potenciál nielen spôsobiť bludy, ale aj ovplyvniť ich postoj k bezpečnostným opatreniam, liečbe a vakcíne.

Ako opatrovateľ máte mimoriadne dôležitú úlohu pri zvládaní týchto chúlostivých situácií, pretože ste jediným človekom, ktorý môže riešiť problémy súvisiace s nesprávnou interpretáciou správ týkajúcich sa COVIDu-19 a možným nedostatočným pochopením zdravotných problémov súvisiacich s COVIDom-19 alebo nepochopením stratégií prevencie a liečby zo strany vášho blízkeho. Jedným z najdôležitejších problémov v tejto súvislosti je rozšírená prítomnosť falošných informácií a konšpiračných teórií o takmer každom aspekte pandémie, od pôvodu vírusu až po účinnosť rúšok a respirátorov a bezpečnosť vakcín. Ako spojenie medzi vaším blízkym a vonkajším svetom ste to vy, kto ho môže ochrániť pred škodlivým vplyvom nesprávnych informácií súvisiacich s COVIDom-19, ktoré môžu viesť k zhoršeniu príznakov alebo dokonca k relapsu. Najaktuálnejšie informácie sa zvyčajne nachádzajú na webovej stránke Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb, ako aj na webových stránkach Ministerstva zdravotníctva, štátnych úradov verejného zdravotníctva a štátnych poradenstiev o koronavíruse.

Zatiaľ čo pri prvom zavedení preventívnych opatrení COVID-19 sa zistilo, že sú náročné, ich ukončenie by mohlo byť rovnako náročné. Aj keď sa naša spoločnosť vrátila do stavu pred pandémiou, vy a ten, o koho sa staráte, možno nebudete pripravení obnoviť činnosti, na ktorých ste sa podieľali predtým, ako napríklad sledovanie filmov v kine, posedenie pri drinku v bare, pripojenie sa k väčším skupinám ľudí alebo dochádzanie do práce verejnou dopravou. S blížiacim sa koncom obmedzení môžete vy a váš blízky pociťovať dodatočný tlak, aby ste sa znovu socializovali, pričom táto skutočnosť môže byť sprevádzaná obavou, že ostatní nebudú mať zákonnú povinnosť vstúpiť do karantény v prípade ochorenia na COVID-19.

Podobne ako si hľadanie spôsobov, ako sa vyrovnať s pandémiou, vyžiadalo určitý čas, je rovnako pravdepodobné, že aj teraz bude potrebný čas na to, aby sme si zvykli a vrátili sa k svojmu bežnému životnému štýlu. Snažte sa nebyť na seba príliš prísni, ak si všimnete, že vám to trvá dlhšie, ako ste očakávali, alebo ak sa vám zdá, že ostatní sú sebavedomejší a spoločenskejší. Pacienti so psychickými poruchami môžu byť v tomto náročnom období citlivejší. Niektoré z nasledujúcich odporúčaní týkajúcich sa duševného zdravia, ako napríklad zavedenie a udržiavanie rutiny, udržiavanie spoločensky aktívneho životného štýlu, výživa zdravými potravinami a cvičenie, sú rovnako dôležité v súčasnosti ako na začiatku pri obmedzení pohybu. V skutočnosti sa môžu v nasledujúcom období uplatniť ešte viac, pretože môžeme čeliť výrazným zmenám.

Ukončenie preventívnych opatrení COVID-19 môže mať za následok niektoré bežné emocionálne reakcie, ako napríklad strach a úzkosť. Vy aj vaši blízki sa môžete cítiť neisto alebo nepripravení vymaniť sa zo svojich spôsobov vyrovnávania sa s nariadeniami súvisiacimi s COVID-19, pretože prechádzate od niekoľkých nariadení obmedzenia pohybu k postupnému uvoľneniu a ukončeniu nariadení. Venovať pozornosť svojim pocitom a dať im priestor je veľmi dôležité, na rozdiel od ich prehliadania alebo ignorovania. Postupným zvyšovaním tolerancie môžeme tieto obavy prekonať.

Rady, ako sa vyrovnať so strachom a úzkosťou

·       Ovládajte ovládateľné
Existuje množstvo vecí vyvolávajúcich strach a úzkosť, ktoré nemôžete ovplyvniť a ktoré by mohli mať negatívny vplyv na vás, ako aj na vašich blízkych, ktorí bojujú so psychickou poruchou. Existuje však niekoľko vecí, ktoré sa dajú zvládnuť a naplánovať. Mohlo by to pomôcť byť pripravený a mať plán činnosti na zvládnutie komplikovaných situácií.
·       Robte veci postupne
Uvedomte si, že možno bude lepšie, ak budete postupovať pomaly a prispôsobíte tempo svojmu blízkemu, ktorý má problémy so psychickým zdravím. Diskutujte o myšlienkach, ktoré vás trápia s niekým blízkym a dôveryhodným a nechajte ostatných, aby postupovali svojím vlastným tempom.
·       Pracujte na svojej tolerancii
Pokúste sa o zdolávanie malých výziev každý deň, prípadne v priebehu niekoľkých dní. Nebuďte príliš prísni, ak to nepôjde podľa vášho pôvodného plánu. Zaznamenajte si svoje úspechy, veci, ktoré vás potešili, alebo ktorých dosiahnutie vám urobilo radosť.
·       Obmieňajte svoju rutinu
Zaveďte určitú formu obmeny, aby ste sa mohli stretávať s rôznymi ľuďmi a čeliť rôznym situáciám. Ak je v jednom obchode s potravinami plno a vy máte obavy, skúste navštíviť iný. Ak je dochádzanie v určitom čase počas dňa príliš frekventované, skúste striedať rušnejšie časy s pokojnejšími.

Ako sa vyrovnať s neistotou

·       Zamerajte sa na prítomnosť
Môžete vyťažiť maximum z toho, čo máte k dispozícii dnes. Vzhľadom na zmenu nariadení a prílev mediálnych polemík o tom, čo je správne a čo nie, sa snažte sústrediť na okamih prítomnosti. Jedným zo spôsobov, ako sa zamerať na prítomnosť je meditácia všímavosti.
·       Zamerajte sa na to, čo je isté
V súčasnosti je veľa vecí neistých, ale zároveň aj optimistických. Snažte sa brať do úvahy a oceňovať pozitívne veci, ktoré vám prídu do cesty a využite každú príležitosť, aby ste z nich mali úžitok, napríklad na relaxáciu a reset.
·       Rozprávajte sa s tými, ktorým dôverujete
Je dôležité hovoriť o tom, ako sa cítite a čo máte na srdci. Vyvarujte sa zanechania svojich obáv a snažte sa nebyť voči sebe príliš kritický. Mohli by ste vyhľadať online systém podpory, ale možno by stálo za to získať aj nejaké perspektívy zvonku.
·       Vráťte sa do spoločensky aktívneho života
Zatiaľ čo sa opatrenia postupne znižujú, môžete sa začať vracať k spoločensky aktívnejšiemu životu, či už preto, že máte pocit, že je to menej riskantné, alebo pocítite tlak, aby ste sa pripojili k tým, ktorí sa nevedia dočkať, kedy opäť začnú žiť svoj normálny život.

Opätovné nadväzovanie kontaktov s ľuďmi môže byť spočiatku nepríjemné. Či už ide o nepríjemný pocit byť bez rúška, alebo o pocit opatrnosti, keď sú ľudia vo veľkých skupinách, je dôležité, aby ste tento proces neunáhlili a dopriali si toľko času, koľko považujete za potrebné. Ak sa izolujete alebo ste súčasťou rizikovej skupiny, môžete pociťovať odcudzenie, pretože vidíte, že všetci ostatní sa venujú činnostiam, ktoré vám chýbajú.

Môže existovať vysoká pravdepodobnosť, že vaši najbližší, ako napríklad rodina a priatelia, budú mať k vám menej blízko a budú vás menej podporovať. Možno by stálo za to pokúsiť sa osloviť tých, ktorí sa môžu stotožniť s vašou situáciou, alebo ak vám to nie je nepríjemné, porozprávať sa s niekým dôveryhodným o tom, ako sa cítite, keď ste vylúčený. Možno dokonca navrhnite nejaké možné spôsoby začlenenia, ktoré nemusia nevyhnutne zahŕňať fyzickú blízkosť.